Přeložené povídky (Stránka 2 z 3)

19. kapitola                                       Born to Die - Zrodený zomrieť

Okolie Serrano Point

Johnovi sa podarilo prekĺznuť s Blair von zo Serrano Point, predtým ako si Kyle alebo ktokoľvek iný uvedomil, že chýba. Stretli sa s Markusom za perimetrom, na južnej strane, ako hybrid povedal.

Keď sa priblížili, v Marcusových očiach vyčítavo zablesklo z Blair na Johna. „Čo tu robí ona?“ opýtal sa. „Povedal som ti—.“

„Neobviňuj Connora,“ naliehala Blair. „Bola by som prišla tak či tak.“ Rozbehla sa k Marcusovi a silno ho objala a John uvidel ako sa Marcusov hnev okamžite rozplynul. John im doprial krátku chvíľu, ale nemali času nazvyš. Niekde tam von, Allison je mučená, vypočúvaná strojom, ktorý sa nakoniec stane dievčaťom ktoré miloval. Nemohol ani pochopiť toto šialenstvo.

„Tak kde je?“ spýtal sa John.

Marcus zaváhal. „Connor, je tu malý problém.“

„Problém,“ povedal ostro John. „Nezmienil si sa mi o ňom, keď som ťa nechal ísť pri rieke.“

„Vtedy to nebol problém,“ odpovedal chladne Marcus, bez toho aby vyzeral zastrašene. „Poprvé, neviem kde držia Allison.“

„Si prepojený so Skynetom,“ pvedal John. „Dostaň informácie z neho.“

„Tak to nefunguje,“ trval na svojom Marcus. „Neviem kde by som mal začať. Skúsil som sprístupniť tieto funkcie, ale nemôžem nikde nájsť informáciu o Allison. Ak ju Skynet hľadal, hľadal ju skryto. Nevysielal žiadne informácie pozemným jednotkám terminátorov.“

John sa zhlboka nadýchol. „A podruhé?“

„Podruhé, je skutočnosť, že mám stále čip pripojený k mojej hlave.“ odpovedal Marcus. „Myslím, že práve teraz používam vlastné myslenie, ale nie som si istý. Možno ťa vediem do pasce. Skynet nás pravdepodobne môže sledovať cezo mňa.

Blair pozrela ustarostene na Johna. „Môžeš s tým niečo spraviť?“

John pokrčil ramenami. „Malo by to byť jednoduché. Len to vyber. Nie je ako ostatný terminátor, ktorý prestanú fungovať bez čipu. Marcus má stále svoj mozog. Odobratie čipu len odstráni prepojenie so Skynetom. To ho nezabije.“

Marcus zobral dlhý nôž a podal ho Johnovi. „Sprav to.“

John zaváhal, ale zovrel dlaň okolo zbrane. Hybrid si sadol a John priložil nôž k jeho hlave. Videl Blair ako sa otočila a skoro sa cítil ako robí to isté. Toto bola časť, ktorú neznášal. Rezať do Cameron bolo samozrejme tisíckrát horšie, ale teraz sa cítil zle. Pretože rozmýšľal o Marcusovi ako o skutočnej osobe.

A nemohol len tak zarezať do hlavy skutočnej osoby.

Stisol nôž a vyrezal malý kruh do Marcusovej hlavy, kde by mal byť čip. Namiesto toho, keď zdvihol kožu, neuvidel port čipu ako u normálneho teriminátora. Tak znova, Marcus nebol normálny terminátor.

„Tu nie je port čipu,“ nahlas zahlásil. Marcus natiahol ruku, akoby neveril Johnovi a chcel to pocítiť sám.

„Kde to môže byť?“ spýtala sa Blair.

John sa zamyslene zamračil. Ak čip akokoľvek ovládal Marcusa, bol pravdepodobne blízko jeho mozgu.

„Vzadu na hlave, možno,“ navrhol. Začal rezať druhý otvor tam, počujúc ako Blair ťažko dýcha.

"Are we just going to keep cutting holes in him until we find it?" Her tone was definitely agitated, but he could feel the pain there as well. Seeing Marcus being cut up was getting to her.

„Budeme do neho rezať diery, až kým to nenájdeme?“ jej tón bol určite nervózny, ale bol cítiť bolesťou. Vidiac ako začína byť Marcus zranený.

Presne ako keď videl Cameron poškodenú.

Dokončil rez a zbadal to. Vyzeralo to ako normálny čip terminátora, akurát viac štvorcový a na zadnej strane Marcusovej kovovej lebky. John sa načiahol, ale Marcusove ruky už boli na ceste.

„Nechaj ma to spraviť, Connor,“ zavrčal.

John ustúpil a sledoval Marcusa vytrhnúť čip a rozdrviť ho holými, kovovými rukami.

Blair si povzdychla a John rýchlo prikývol. Prvá prekážka bola prekonaná. Teraz potrebovali zistiť, kde držali Allison.

„Takže nevieš kde by ju mohli vziať?“ odvážil sa John.

Marcus pozrel na nehol. „Nemôžem,“ ubezpečil ho. „Ale nájdem ju, Connor. Sľubujem ti to.“

John pomaly prikývol, počujúc rozhodnosť v Mracusovom hlase. „Ako?“

„Vezmi ma do bunkra, kde bola zajatá.“

„Čo tam chceš robiť?“

„Dobre, po prvé, môžeme sa uistiť, že bola skutočne zajatá, možno nájsť tých čo prežili. Podruhé, ak poznám miesto kde bola zajatá, môžem určiť miesto, kam ju najpravdepodobnejšie vzali.“

John prikývol na súhlas.“ Dobre. Poďme. Máme pred sebou dlhú cestu.“

*********
Sklad č.32

John sa opatrne rozhliadol, predtým ako vstúpil do skladu č.32 a jeho topánky vydávali hlasnú ozvenu. „Zriadil Skynet neďaleko väzenský tábor?“ spýtal sa Marcus.

„Connor, Skynet má väzenské tábory všade,“ zaznela odpoveď. „Nemôžeme prehľadať všetky.“

„Nie sme príliš ďaleko od oceána,“ vyslovil John. „Čo väzenská loď? Lietadlová loď? Bol som na nej raz zajatý. Možno ju vzali tam.“

„John...“ prerušila ho Blair s hrobovým hlasom. John sa pozrel na ňu, stojacu nad telom ľudského vojaka. John probehol dopredu a čupol si vedľa vojaka, položiac zbraň na stranu, spoznajúc okamžite bojovníka odpovru.

„Jason...“ povedal ticho John. Bol si vedomý Blairiných krokov okolo neho, ako odchádza za roh. Natiahol ruku a skontroloval vojakov pulz, aj keď vedel, že to bolo k ničomu. Nebola možnosť, že by terminátori nechali niekoho nažive na tomto mieste.

John sa natiahol a pomaly zavrel Jasnove viečka. „Prepáč kamoš.“

Blair prišla späť. „Ďalší traja mŕtvy.“

Nie len mŕtvy, pomyslel si v duchu John. Pozerajúc na Jasonove zápästie, si John spomenul, že niečo chýba.

Náramok tábora Connor.

Čo znamenalo, že stroje naleteli na jeho trik. A to znamenalo, že Cameron čoskoro spozná a Allison sa pokúsi o útek. Musí konať rýchlo.

„Nechápem,“ zamrmlal Marcus zmäteným tónom. „Prečo by stroje zabili všetkých týchto vojakov a vzali len Allison, ako väzňa?“

John zaváhal predtým ako ťažko prehltol. Nebolo to stále ohľadom toho. Mal im povedať pravdu, aj keby si pomysleli, že sa zbláznil. Bola to jeho jediná nádej. „Pretože hľadali špeciálne Allison.“

Marcus vyzeral vyrovnane. „Prečo? Prečo ju?“

„Skynet vytvoril novú infiltračnú jednotku,“ začal John. „Terminátor, ktorého jeidnou úlohou je dostať sa do môjho tábora a zabiť ma. Skynet zistil, že Allison mi je nablísku a začal ju hľadať. A teraz ju má.“

„Prečo potrebuje ju?“ spýtala sa Blair, evidentne so zmätkom v hlase a v tvári. „Ako ju chce držať od teba a pritom niečo dokázať?“

„To nebude,“ odpovedal John. „Skynet nebude držať Allison mimo mňa. Pošle ju späť. Ale nebude to tá istá Allison.“

Blair zdvihla ruku a čelo sa jej zvraštilo. „Nie som si istá, či stíham vnímať.“

„Použije ju ako vzor pre infiltrátora,“ vysvetlil John. „Vytvorenie jej kópie, pokožky, takže infiltračná jednotka bude vyzerať identicky ako Allison. Potom ju pošle späť do môjho tábora, predstierajúc, že je to Allison.“

„Ako vieš všetko toto?“ spýtal sa Marcus.

A bolo to. John bol zahnaný do kúta. Nebolo kam utiecť, jedine povedať tvrdú pravdu, ktorú mu takmer nikto neuverí. Takže znova, pozrel na Marcusa. Kto by veril, že terminátor môže mať srdce?

„Pretože....nie som z tadeto,“ John sa zhlboka nadýchol. „Som z minulosti. Narodil som sa v roku 1984. Cestoval som časom do tejto budúcnosti z roku 2009. Vojaci a stroje sa vrátili z budúcnosti, niektorý na ochranu mňa a mojej matky, a niektorý aby nás zabili. To je dôvod, prečo viem ako stroje pracujú. Viem o Skynete, o T-800-vkách, T-888-čkách. Viem o tekutom kove, T-1000, veciach, ktoré zatiaľ neboli postavené. Viem o cestovaní časom a viem čo sa stane a zabezpečiť aby sme vyhrali.

Obaja Blair a Marcus pozerali na neho skepticky. „Cestovanie časom,“ začala Blair váhavo. Vrhla pohľad na Marcusa a jej skepsa zmizla. „Dobre, myslím že všetko je možné.“ Jej oči sa stretli s Johnovými. „Veríme ti.“

Marcus vykročil k predným dverám bunkra. John a Blair sa ponáhľali za ním.

„Takže Skynet vzal len Allison ako väzňa,“ uvažoval Marcus. „Vzal len ženy.“

„Len jednu, ktorá sa zhodovala s Allisoniným profilom,“ súhlasil John. „A našiel ju.“

„Takže základňa Skynetu musí byť schopná produkovať ľudské tkanivo,“ zhodnotil Marcus. Otvoril dvere do bunkra. „Myslím, že by to mala byť loď. Nemôžem si byť istý. Už nie som napojený na Skynet, ale som polovičný terminátor. Stále viem niektoré veci.“

„Takže na loď,“ ponúkol John, s nádejou – teraz keď mali skutočný cieľ a tvrdý oriešok- či Marcus a Blair nezmenili svoj názor na jeho samovražednú záchrannú misiu. K jeho úľave, obaja pomaly prikývli.

„Na loď,“ ozvali sa súčasne.

***********

Na ceste do väzenskej lode Skynetu

Boli na pochode pár hodín v tme, prekračujúc ruiny mesta a vyblednuté lebky. Z jeho pozície vodcu sa John pozrel dozadu cez rameno na svojich spoločníkov.

Blair bola presne za ním, s Marcusom idúcim niekoľko stôp vzad a pozeral sa na svoju ruku, zrejme o niečom premýšľajúc.

„Hej,“ zvolal ticho späť John. „Si okay?“
Marcus stále zízal na svoju ruku, na roztrhané telo a kov svietiaci pod ním. „Connor, čo som?“

John zovrel pery. „Neviem.“

„Prečo by mi Skynet spravil toto?“

To nebola rečnícka otázka. John si uvedomil, že Marcus skutočne chcel odpoveď. Neboli to len jeho emócie nad tým, čo mu spravili. Skutočne chcel pochopiť prečo.

„Vyzerá to akoby Skynet skúšal využiť ľudské myslenie,“ hádal John. Bolo to jediné vysvetlenie o ktorom si myslel, že dáva zmysel. „Ten čip v tvojej hlave? Pravdepodobne to ovládalo tvoj mozog.“

„Čo by to mohlo robiť?“ spýtala sa Blair a zamračila sa.

„Ľudia majú niekoľko vlastností, ktoré nás odlišujú od strojov,“ začal John. „Naša schopnosť cítiť, milovať, prežívať emócie, samozrejme stroje nemajú.“ Väčšina strojov, dodal sám pre seba.

„Ale,“ pokračoval. „Tiež máme schopnosť vytvárať diela, písať symfónie, vytvárať umelecké diela. Postavili sme celý svet, navrhli všetko v ňom: budovy, vozidlá, mestá, životný štýl. Ľudský mohol má niečo, čo Skynetu chýba: kreativita. Sknyet sa narodil bez ľudskej kreativity.“

John pokrčil ramenami. „Možno si uvedomil, že umelej inteligencii chýba tvorivosť. Takže sa rozhodol využiť ľudský mozog. Skúsil využiť jeho silu. Hádam, že si prvý, Marcus. Ale on zlyhal. Možno skúsi odlišný typ subjektu, neviem. Ale ty si určite unikátny.“

Marcus zamrmlal sám pre seba. „Yeah, unikátny.“

John si zamyslene zahryzol do pery. „Nemyslím si že manipuloval s tvomim mozgom, akýmkoľvek spôsobom. Len skúsil dať do neho čip a kontrolovať ho. Stále máš svoje spomienky, správne? Z minulosti, keď si bol človek?“

„Som človek,“ trval na svojom Marcus so smrteľne vážnym hlasom.

John pomaly prikývol. „Viem.“

Marcus sa zhlboka nadýchol. „Prepáč, Connor.“

John sa na neho srdečne usmial. „Nie, je to moja chyba. Nevolil som svoje slová opatrne.“

Blair ho mlčky pozorovala a John sa otočil späť k ceste, počujúc hučanie vody na brehu a vôňu slanej vody vo vzduchu.

Ako sa priblížili k oceánu, začul jasne Blair.

„Vždy som si myslela, že si pre mňa záhadou, Connor,“ začala. „Ale myslím, že strácaš svoj závoj tajomna každou chvíľou, ktorú strávim s tebou. Prečo by mal vodca ľudstva, muž zameraný na bojovanie a zastavenie strojov, byť jediný, ktorý verí mne a Marcusovi, keď nás všetci ostatný odsúdili?“ Zavrtela hlavou, ako ho stále nemohla pochopiť. „Prečo ty? Prečo to ty chápeš?“

John zovrel pery, stojac na mieste a pozerajúc na ňu. „Prečo myslíš?“

Blairine oči boli pevné a neváhala. „Pretože si rovnaký ako ja. Myslím, že ti záleží na stroji.“

John zažmurkal, keď sa mu uležali jej slová v pamäti. Samozreme, trafila klinec po hlavičke.

„Neviem kedy alebo ako,“ pokračovala Blair. „Ale verím, že miluješ jedného. A myslím, že všetci ostatný skúšali povedať ti, že to bol len kov, ale ty si to vedel lepšie. Vedel si že nebola ako ostatný, bola odlišná. Ale nikto neveril tvojmu názoru, nikto neveril tvojmu srdcu...“ odmlčala sa, zamerajúc sa na jeho reakciu. „Mám pravdu?“

John zavrel oči. Samozrejme mala pravdu. Mala úplnú pravdu. On bol ako ona. Derek a jeho matka mu vždy skúžali pripomenúť, čo Cameron skutočne bola, skúšali ho presvedčiť, že bola len stroj. Neverili mu keď hovoril, že bola odlišná. Nepáčilo sa im ako reagoval na jej prítomnosť. Neverili mu. Ale on veril svojmu srdcu. Pretože vedel, že malo pravdu.

„Jej meno bolo Cameron,“ povedal s tichým hlasom, keď začal hovoriť o nej. „Bola kyborg, poslaný z budúcnosti aby ma chránila. Zachránila mi život...niekoľko krát.“ potriasol hlavou a smutne sa usmial. „Vždy som vedel, že bola iná. Nebola ako zvyšok strojov. Mohla cítiť....cítila emócie. Hnev, frustráciu, žiarlivosť....“ jeho oči zmäkli keď pridal, „....lásku. Povedala mi to raz, ale neveril som jej. Myslel som, že to bol trik.“ Cítil pálenie v očiach, ale premohol plač. „Ale potom som sa naučil....miloval som ju tiež. A ona mi hovorila pravdu. Povedala mi to.“ Jeho hlas sa zlomil, keď skončil, „Teraz je preč.“

Jeho oči sa stretli s Blairinými a zistil, že sú plné súcitu a smútku. „Je mi to ľúto, John. Naozaj ľúto.“

„Yeah,“ zamrmlal ticho John. „Mne tiež.“

„To je ona, to je to?“ spýtala sa náhle Blair. „Infiltrátor ktorý zajal Allison. Jeden ktorý zaujme Allisonine miesto. Je to Cameron.“

„Áno.“

„Ale staráš sa tiež o Allison,“ pokračovala Blair nahlas, akoby skúšala vyriešiť matematický problém. „To je prečo ju ideme zachrániť. Ale ak zachránime Allison, Cameron nebude vytvorená...obetuješ Cameron.“

John prehltol hrču v krku. Vedel, že to bola pravda. Weaverová ho uistila o tom, čo by sa stalo ak zachráni Allison. Okrem pokrútenia časovej osi, by stratil svoju šancu stretnúťsa s tým, ktoho miluje viac ako čokoľvek iné.

„Viem,“ zašepkal. „Ale musím. Ja....nemôžem nechať nevinnú osobu zomrieť, pretože si nevyberiem jej záchranu.“ Spravil to predtým, nepomohlol Riley, keď mal šancu.

Riley zomrela, pretože bol apatický. A aj teraz sa cítil previnilo. Nemohol nechať zomrieť Allison a mať ju tiež na svedomí. Aj keby to znamenalo, že stratí to, čo pre neho znamená najviac.

„Som predurčený viesť týchto ľudí,“ pokračoval. „Aký druh príkladu by som to bol? John Connor robí veci pre vlasné ciele. Obetuje ľudské životy, aby sa ubezpečil, že bude postavený stroj?“ potriasol hlavou. „Nemôžem byť taký. Nemôžem byť sebecký.“

„Psss!“ zavrčal Marcus a ukázal na čln, plávajúci po mori. „Chceš aby nás chytili, predtám ako sa tam dostaneme?“

John sa cítil trochu naštvane, pre to čo povedal hybrid, ale chápal Marcusovu pripomienku. „Správne,“ zašepkal späť. „Ako presne sa tam chystáme?“

„Poplávame k lodi a vyšplháme po lanách, ktoré sú na kotvách,“ odpovedal jednoducho Marcus.“

„A čo hydroboti?“ spýtal sa John, strasúc sa pri spomienke na kreatúry, ktoré ho skoro zabili v rieke. „Ak poplávame s tými vecami vo vode, sme hlavný chod.“

„Počkaj tu,“ povedal Marcus, predtým ako sa vbrodil do vody.

„Nebola by to hostina,“ opravila Johna Blair, ako sledovala Marcusa. „Hydroboti by ťa technicky nezjedli. Jednoducho by ťa prepichli.“

„Yeah, akoby to bolo lepšie,“ zavrčal John.

Marcus sa vynoril z vody a zvolal. „Je to čisté!“

Blair úplne dôverovala Marcusovi a bola prvá čo vstúpila do vody. John zaváhal na okraji. „Ako si môžeš byť istý?“

„Hydroboti hliadkujú len na miestak, kde môžu byť ľudia,“ odpovedal Marcus. „Tu nie sú potrebný. Poznám len jedinú osobu dostatočne stupídnu aby sa pokúsila dostať do pracovného tábora Skynetu.“
„Hej,“ odsekol John. „Si taktiež dobrovoľník.“

„Čo ak vezeň unikne?“ spýtala sa rozumne Blari. „Nemali by hydroboti čakať na jeho znovu-uveznenie?“

John zavrtel hlavou, spomínajúc si na vlastnú skúsenosť s väzenskou loďou. „Majú siete na chytenie unikajúcich väzňov.“

„Čo ak sú v oblasti hydroboty a oni nás uvidia alebo začujú vo vode?“ spýtala sa rozpačito Blari.

„Potom ťa ochránim,“ sľúbil Marcus. „Nezaútočia na mňa, pretože som stroj a môžem im povedať aby ťa nezabili.“

John sa zhlboka nadýchol, predtým ako vstúpil do vody a pohol sa k lodi. Nebola zakotvená príliš ďaleko od brehu, takže pre nikoho z nich nebolo ťažké plávať.

Ale laná ukotvené na lodi, mohli byť problém. Blair civela na loď, ktorá sa čnela nad jej hlavou.

„Máme vyšplhať päť poschodí len za použitia rúk?“ spýtala sa skepticky. John pomaly prikývol a ona pokrčila ramenami. „Úžasné, tak do toho.“

Hiahla na lano, ale Marcus ju zastavil. „Nie.“

John sa zamračil. „Čo sa deje?“

„Ja vyšplhám hore a vy sa budete držať mojich nôh,“ odpovedal Marcus.

Blair sa na neho nahnevane zamračila. „Nie som slabá, veď vieš.“

„Nie,“ súhlasil Marcus celkom bezvýhradne. „Ale ja som silnejší ako vy obaja dohromady a budete potrebovať všetku svoju silu na boj a útek, akonáhle získame Allison. Nemôžete sa obaja vyčerpať pri výstupe.“ To dávalo zmysel a John počkal, kým sa John sám vytiahol z vody, a potom sa zavesil na hybridovu nohu.

„Držte si klobúky,“ varoval Marcus. Obaja, Blair a John sa silno prichitili na Marcusove nohy a hybrid začal liezť po lane, ťahajúc Blair a Johna so sebou.

„Chcem ti poďakovať, Connor,“ povedal Marcus, keď ich ťahal za sebou, dokonca bez výdychu.

John pozrel nechápavo nahor. „Za čo?“

„Za to, že si ma nechal ísť,“ odpovedal hladko Marcus. „Za pripustenie, že nie som ako ostatný. Si dobrý muž.“

John sa usmial sám sebe. Zvyšok lozenia bol ticho, kým ich Marcus nevytiahol na palubu lode. John pozrel nahor, do temnoty, vidiac mesačnú siluetu veže, ktorú videl po prvý krát na lietadlovej lodi.

„Vieš, že som unikol z tohoto miesta nie príliš dávno,“ zamrmlal. „Cítim sa čudne, vrátiť sa späť dobrovoľne.“

„Pozri!“ Helikoptéra,“ zašepkala Blari. John pozrel naprieč palubou lietadlovej lode a uvidel temný obris helikoptéry.

„Prečo by tu mal Skynet helikoptéru?“ zasyčala Blari.

„Dobre, sú na mori, terimnátori potrebujú spôsob ako sa dostať späť na berh, ak potrebujú,“ uviedol John. „Šťastie pre ná, že je stále tu. Bude ľahšie dostať sa späť na breh.“

Pomaly, kradmo sa premiestnili po povrchu a otvorili okienko, vstúpiac do hlavného poschodia lode. John mohol cítiť mu srdce hlasno búcha, keď sa vydali k výsluchovej miestnosti. Ak si správne pamätal, nemalo by to byť ďaleko pred nimi.

Marcus ho chytil a rukáv a stiahol ho za roh, keď temný tieň prešiel do chodby na druhej strane. Terminátor, uvedomil si John. Nebol dostatočne blízko, aby rozoznal model. John sa zhlboka nadýchol aby upokojil srdce. Kľúčom k úspechu bolo zostať skrytý, vyhnúť sa odhaleniu. Včasný poplach by mohol ohroziť ich šance dostať Allison do bezpečia.

Ako pokračovali, John konečne rozoznal jednu z chodieb, ktorou ho tiahli, keď tu bol uveznený.

„Už to bude...“ zašepkal.

*********

Väzenská loď skynetu
Vypočúvacia miestnosť

Allison Young počula ako sa zavreli dvere a uvedela vstúpiť temný tieň.

Jej vyšetrovateľ sa vrtátil k používaniu jednoduchého svetla, ktoré ju oslňovalo a nevidela do tmy, kde v tieni stála Cameron, skrytá pred pohľadom. Toto vyšetrovanie bolo iné, uvedomila si Allison.

Ale čo bolo skutočne mätúce, prečo to všetko robili.

Povedala súradnice tábora Connor, plne si uvedomujúc, že bez náramku, bude Cameron zničená na prvý pohľad. Ale prečo bol terminátor stále tu? Uvedomila si, že Allison o niečom klame? Tábor Connor nebol veľmi ďaleko, ale ona tam zatiaľ nešla.

Ak by šla, Cameron by bola mŕtva. Alebo by bola vo vnútri. S Johnom, ktorý na ňu bude čakať.

Alllison sa  sa snažila vytlačiť myšlienky zo svojej hlavy.

„Klamala si mi.“

Cameronin studený hlas pršiel z tieňa a Allison pozrela nahor, stále žmúriac do svetla. „Povedala som ti kde je tábor,“ zopakovala tichým hlasom.

„Povedala si mi že náramok ti dala tvoja sestra,“ odpovedala Cameron.

Allison pocítila záblesk paniky. „Vie to Cameron? Podozrieva ju? Prinútila sa udržať si tvár pokojnú. „Čo to má spoločné s tým všetkým?“

Cameron pristúpila dopredu, až kým Allison mohla vidieť vo svetle tvár stroja. Cameron zdvyhla ruku a Allison zachytila strieborný záblesk, predtým ako ako sa zamerala na objekty. Náramky tábora Connor.

„Našli sme ich u niektorých tvojich priateľov,“ povedala Cameron. Jej ruka sa pomaly otvorila a jeden za druhým púšťala kovové náramky na stôl. S každým jedným, ktorý dopadol pocítila Allison bodavú bolesť v srdci.

Ona vie. Vie čo potrebuje vedieť.

Cameron pozrela nadol na ňu. „Prečo ich všetci nosíte?“ Allison sklopila oči na stôl, skúšajúc nezačať sa neovládateľne triasť. Tak to bolo. Toto bol koniec. Cameron poznala pravdu. A Cameron ju zabije.

„Má to niečo spoločné s táborom Connor,“ začala Cameron.

„Nie,“ povedala rýchlo Allison. Príliš rýchlo. Ale nebolo to podstatné. Cameron už na to prišla.

Kyborgov tón bol tichý, keď prehovoril. „Je to minulosť.“

Allison pomali zdvihla oči a pozrela sa do studenej tváre terminátora.

„Aby ste sa dostali do tábor,“ pokračovala Cameron. „Chcela si ma tam poslať bez toho; vedeli by čo som.“

Allison vedela čo príde. Neuhla. Nepozrela preč. Len vyzývavo hľadela do Cameroniných očí. Stroj sa natiahol a chytil Allisonin krk.

Allison pocítila bolesť takmer okamžite, počula Cameronin nahlenvaný hlas, ktorý hovoril, „Klamala si mi.“

Tlak na jej krku sa zvýšil a Allison pocítila ako sa začína dvíhať do vzduchu. Jej ruka inštinktívne chytila Cameroninu, aj keď vedela, že nič na svete nemôže prekaziť smrteľné zovretie terminátora.

Sotva cítila bolesť, stávala sa necitlivou. V skutočnosti, jediná vec ktorú práve teraz cítila bol intenzívny pocit straty.

Prepáč, John. Nemôžem dlhšie vydržať. Nechcela byť nažive, keď ju nájde. A on ju nájde, o tom nemala žiadne pochybnosti. Sľúbil. A John Connor vždy drží svoje sľuby.

Strojov neochvejný pohľad neuhol a Allison sa s vzdorovitými a silnými očami pozerala do Cameronininých. „Nikdy ti nepomôžem dostať Johna Connora.“

Cameron zovrela pevnejšie ruku, Allison počula neskutočný zvuk jej vlastného lámajúceho sa krku.

Uvidela záblesk Johnovej tváre pred jej očami.

A potom.....

Nič.

***********
Keď sa T0K715 natiahlo cez stôl a zovrelo Allisonin krk v železnom zovretí, študovala svoju obeť. Cítila pocit hnevu nad Allisoniným konaním, nad tým ako dievča klamalo aby ochránilo Johna.

Ale bola to lojalita a oddanosť k Johnovi Connorovi, ktoré zaujali T0K715. Po tom všetkom čo prežila, aj po tom čo Allison poznala pravdu, že John vedel, že ju posiela na smrť. Dokonca tak že ho stále odmietala zradiť.

Bola to láska, bezpodmienečná láska. Allison mala pravdu. Bolo to niečo čo T0K715 nikdy predtým nezažilo.

„Nikdy ti nepomôžem dostať Johna Connor,“ zašepkala Allison pred koncom, otmietajúc ho zradiť.

T0K715 zovrelo prsty a zaregistrovalo satisfakciu, sledujúc ako život Allison Young vyhasol v mihnutí oka. Jej prsty sa otvorili a väzeň sa zviezol na stôl, mŕtvy.

Natiahla sa a zobrala strieborný náramok z Allisoniného zápästia, predtým ako pozrela na bezvládne telo Allison Young.

„Práve si,“ vyhlásila predtým ako sa pohla k dverám.

************
Marcus strhol Johna dozadu za roh, predtým ako Terminátor vyšiel z miestnosti, ktorú si John pamätal ako vypočúvaciu miestnosť. V temnote nemohol vydieť stroj veľmi dobre, aj keď by určite povedal, že mal kožu. Možno to bol ten istý, ktorý šiel okolo pred pár minútami.

Nepozeralo to ich smerom, pokračovalo to zrýchleným tempom. Bolo to na misii, uvedomil si John. Niečo zásadne dôležité.

Pozrel na Marcusa, ktorý vyzeral že skenuje oblasť. „Choď,“ zašepkal hybrid.

John zahol za roh a zastavil sa pred vyšetrovacou miestnosťou s rukou na dverách. Čo ak terminátor ktorý odišiel nebol jediný, ktorý vypočúval väzňov? Čo ak sa chystal nakráčať k jednému?

John skúsil počúvať vnútrajšok, ale nepočul nič. Buď nič nevydávalo v miestnosti zvuk, alebo to bolo príliš tiché aby to počul. Marcus a Blair prišli za Johnom, Marcus rukou na puške, pripravený vtrhnúť do akcie ak by bolo v miestnosti prekvapenie.

Prekvapenie by bolo v poriadku.

Len nie to, čo John čakal.

Strčil do dverí, rozhliadnuc sa po miestnosti, rýhlo kontrolujúc hrozby. Nič sa nepohlo a John konečne pozrel na útly tvar, ktorý ležal oproti stolu, jeho oči sa rozšírili v hrôze, keď spoznal kto to bol.

Allison....

Johnove srdce skočilo do hrdla keď sa ponáhľal k nej, jemne ju otočiac, a modliac sa aby bola len v bezvedomí. Jej mŕtve oči sa upierali na neho a začal sa dusiť, ustupujúc dozadu a spadnúc na zem, so slzami v očiach, keď zaboril tvár do dlaní.

Oh, Bože, nie...prečo? Prečo ona? Prečo som to nemohol zastaviť?

Bol si vedomý, že Marcus a Blair ticho vstupovali do miestnosti, a cez slzy uvidel ako Marcus zavrel Allisonine oči.

Stále to nebolo o nič lepšie.

Pretože bola stále mŕtva.
Zradil.

Zradil ju.

Dokonca zo svojej polohy na zemi mohol stále vidieť ako bola Allison zabitá. Modriny okolo krku a neprirodzený uhol kostí mu povedali všetko príliš dobre pozná. Cameron – nie, T0K715 – zlomio jej krk.

Nemohol dýchať, nemohol sa pohnúť, nemohol myslieť.

„Je to moja chyba,“ zašepkal, s hlasom chrapľavým od emócií. „Prišiel som príliš pozde.“

Blair bola okamžite po jeho boku, s tvárou tvrdou a veliteľskou. „Toto nie je tvoja chyba, John. Nie je to nikoho chyba. Je to choré, ako to je, ale nie je tu nič, čo by ktokoľvek z nás mohol spraviť aby to zmenil.“

Zavrtel hlavou, zatvoriac oči v žiali. Nejako však vedel že má pravdu. Nezáležalo na tom čo spravi. Allison by zomrela. Rovako ako sa stal súdny deň. Bol to osud. Niektoré veci pracovali tak, že sa nedali zmeniť. A on to nemohol zmeniť, nemohol zmeniť jej osud, nemohol vziať jej budúcnosť.

A nenávidel to.

Strácame všetkých, ktorých milujeme. Myšlienka priniesla novú vlnu sĺz a on uvidel v duchu Allisoninu usmievajúcu sa tvár, jej milé oči pozerajúce sa na neho, ako sa na seba pozreli, keď sa dívali na hviezdy.

Jej jemné slová vyrástli ako výkrik z ničoho.

Vždy si toto budem pamätať.

Naposledy upravil: merlin131 (13.3.2010 14:18:18)

United we stand, divided we fall

21. kapitola                                          Born to Grieve - Zrodený smútiť

Serrano Point
Súkromná štvrť Johna Connora

John sedel mlčky na studenej podlahe svojej kajuty, neschopný spať, neschopný dostať ju zo svojej mysle. Allisoninu tvár, mŕtve oči hľadiace na neho.....to nebolo niečo na čo by mohol ľahko zabudnúť. Už nikdy.

Weaverová sa znovu zmaterializovala zo stropu ale John sa na ňu ani nepozrel, keď to spravila. Kyborg z tekutého kovu sa nezdal, že ju to obťažuje, že ju ignoruje. Namiesto toho zostala pokojná, čakajúc kým prehovorí.

Nakoniec nemohol John zostať ticho. Nestaral sa že Weaverová bola len stroj. Potreboval niekoho alebo niečo aby si pohovoril.

„Sklamal som ju,“ zašepkal hlasom zhrubnutým od plaču.

„Nie je to tvoja chyba,“ uviedla Weaverová.

John sa donútil k sarkastickému úsmevu. „Áno, každý to hovorí. Nikto to nespraví lepši.“ zhlboka a roztrasene sa nadýchol. „Stále je mŕtva.“ Cítil ako sa emócie začínajú prebúdzať a sťažka prehltol, potrasúc hlavou. „Zomrela nenávidiac ma.“

„Čo si myslela už nie je podstatné,“ odpovedala Weaverová.

John pomaly zdvihol oči a pozrel temne na ňu. „Správne. Pretože si dostala čo si chcela.“ Jeho pery sa zovreli a pozrel na ňu. „Robíš veci len pre vlastné ciele. Nestaráš sa o mňa.“

Weaverová pozrela na chvíľu na neho, predtým ako prehovorila. „Je mi ľúto tvojej straty.“

John sa pobavene zasmial. „Nie, nie je. Ty ani nevieš čo to znamená. Toto je to čo si chcela. Toto bol tvoj plán. Chcela si jej smrť.“

„Nie,“ opravila ho Weaverová. „Nechcela som jej smrť. Ale mala zomrieť.“

„Prečo?“ zasyčal cez zuby John. „Pretože budúcnosť je napísaná a my cez ňu prechádzame?“ slová mu vykĺzli rovnakým spôsobom ako keď konfrontoval Dereka s rovnakým problémom. Prečo sa všetko muselo stať rovnakým spôsobom? Prečo nemôže niečo zmeniť?

„V pôvodnej časovej osi, si porazil Skynet,“ vysvetlila Weaverová. „Teraz, aby sa to zopakovalo, sa musíme uistiť, aby sa všetko stalo podľa plánu.“

„A to plán obsahuje aj Allisoninu smrť?“

„To bol Allisonin osud.“

John sa zamračil. „Neexistuje žiaden osud, ale len to čo spravíme.“

„Naozaj tomu veríš?“ spýtala sa Weaverová.

John sa chystal neústupne odpovedať, ale potom pomaly zavrel ústa. „Neviem.“ Potriasol hlavou, trochu v ohromení. „Neviem čomu mám veriť.“ Jeho matka horlivo podporovala to, že bol len osud, ktorý si spravili. Ale veľmi to nepomáhalo. Nič nebolo dôležité. Súdny deň sa stále stal. Takže možno toto bol osud ktorý si robili. Osud ľudí si spravili sami.

„Možno bola budúcnosť napísaná, neviem. Všetko čo viem, je že budúcnosť má určitú é veci, ktoré nemôžeme zastaviť. Skúšali sme zastaviť súdny deň, dvakrát, nemohli sme. Všetko čo sme skúšali zastaviť pred tým ako sa to stalo....nestačilo to. Nemôžeme to zastaviť. Vždy sa to stane.“

„Správne,“ odpovedala Weaverová s úsmevom.

John zaťal zuby a vytiahol pištoľ, priložiac si ju k hlave s prstom na spúšti. Weaverová sa nepohla, nevyzerala prekvapene, nespravila žiaden pohyb aby ho zastavila.

!Ale ja tiež viem, že môžem teraz stlačiť spúšť,“ pokračoval. „Nebude viac Johna Connora a budúcnosť bude zmenená. A nie je tu nič, čo by ma mohlo zastaviť.“

„Tiež správne,“ súhlasila Weaverová. „Ale nespravíš to. A to je všetko na čom záleží.“

John priložil hlaveň bližšie k spánku. „Nespravím?“ dusil sa.

„Nie. Pretože si John Connor.“

John zaváhal a pomaly položil zbraň. „Možno nechcem byť viac John Connor. Možno nechcem viac toto robiť.“ Pozrel sa zúfalo nahor. „Ako môžem viesť týchto ľudí, ak nemôžem zabrániť smrti jedinej ktorú milujem?“

Weaverová neodpovedala a on na to nečakal. Nebolo tu nič, čo by mu mohlo pomôcť. Len dvaja ľudia na celom svete by mu teraz mohli pomôcť.

Jeden z nich bol mŕtvy.

A druhý sa momentálne ho pokúšal zabiť.

„Neprišla si sem, aby si mi pomohla, takže čo to je?“ spýtal sa chladne. „Čo chceš?“

„Skynet niečo buduje,“ začala Weaverová. „Tajnú zbraň. Zariadenie časového posunu.“

Odmlčala sa a nechala slová plynúť a potom sa pozrela na Johna. „Stroj času,“ zamrmlal. Toto bol čas. Všetko postupne smeruje k bodu v čase. „Už to začína, nie je tak?“

Weaverová sa usmiala, skoro smutne, a potriasla hlavou. „Nie. Začalo to veľmi dávno.“

John pozrel na ňu. „Takže ako to mám ukončiť?“

„John Henry a jeho stroje práve začali konštruovať svoje vlastné zariadenie pre posun v čase, niečo čo buduje pre teba.“

„Kde?“

„Odkedy si svoje vojsko dočasne presunul zo skladu č.2, John Henry má prísutp k tunelom,“ vysvetlila Weaverová. „Plánuje postaviť tajnú miestnosť, na nižšom poschodí, ukrytú pred obyčajnými vojakmi, a prístupnú len tebe, John.“

Jeho vlastný osobný stroj času. To môže byť užitočné. „Kedy bude hotový?“

„Stroj času Johna Henryho nebude pripravený, kým nebude stroj Skynetu,“ odpovedala Weaverová. „Čo je dôvod, prečo musíš sledovať stroje Skynetu.“

„Yeah, budem,“ zamrmlal John. Oprel sa hlavou znovu o múr. „Skynet použije stroj času na poslanie T-800 späť v čase aby zabil moju matku. Čo znamená....“ nadýchol sa.

„Kyle....stratím ho tiež.“

Weaverová prikývla. „To je tvoj osud.“

Pomaly prikývol a ona, predajúc mu potrebné informácie, ktoré potreboval, pomaly odišla von dverami, konvenčným spôsobom.

Dokonca dlho po tom čo bola preč, sa jej slová ozývali v jeho hlave. Toto je tvoj osud.

John sa natiahol a zapol prehrávač, počúvajúc hlas svojej matky, ktorý prichádzal z reproduktorov.

„Mala by som ti povedať o tvojom otcovi? Chlapče, toto je tvrdý oriešok. Bude to mať vplyv na tvoje rozhodnutie poslať ho sem, ak budeš vedieť, že je to tvoj otec? Ak nepošleš Kyle-a nemusíš existovať. Osoba premýšľajúca o tomto sa môže zblázniť. Myslím, že ti to poviem. Dlžím mu to. Možno to pomôže ak budeš vedieť, že niekoľko...hodín sme boli spolu, milovali sa, milovali na celý život.“

Počúvajúc emócie, lásku v matkinom hlase, vedel, že neexistuje možnosť, neposlať Kyle-a späť. Nielenže by to mohlo zničiť časovú os, ale nemohol uprieť svojej matke – a Kyleovi – príležitosť na skutočnú lásku. Dokonca ak by to mali byť len dva dni. Vedel to. Pretože ak by bola možnosť stráviť s Cameron dva dni, ak keby potom musel zomrieť, spravil by to. Pretože toto bola láska. Už videl v Kyleových očiach viackrát odrážať lásku. Lásku ktorú cítil k žene, ktorú nikdy nestretol. Nebolo správne odopierať lásku jeho rodičov, ktorú cítili.

Bez ohľadu aké by to malo následky.

**************

Serrano Point

„Kyle!“ zavolal John, získavajúc otcovu pozornosť. „Potrebujem tvoju pomoc.“

„Čo je to Connor?“ Navonok sa Kyle zdal pripravený na akciu, niečo čo John nemohol pochopiť. Jeho otec prekonal smrť Allison rýchlo. Nezmienil sa o nej, ani raz po pohrebe a zdalo sa, že sa vrhol späť do práce, akoby bolo všetko v normále.

Johna napadlo, či jeho otec ešte vôbec cíti bolesť.

„Dostal som informáciu, že Skynet buduje tajnú zbraň,“ vysvetlil.

Kyle sa zamračil. „Tajnú zbraň?“

John zaváhal, uvažujúc o tom, či povedať alebo nepovedať Kyle-ovi pravdu. Ale zo všetkých ľudí ktorých poznal, tu bol jediný žijúci človek, ktorý mohol uveriť tajnej informácii ako táto.

Touto osobou bol Kyle Reese.

„TDE,“ vysvetlil. „Stroj času.“

Kyle zvraštil čelo. „Stroj...stroj času? Ako jeden ktorým si prišiel?“

„Nie presne ako ten, ktorým som prišiel,“ pripustil John. „Toto je prvý stroj času Skynetu. Celkom prvý. Skúsi poslať stroj späť do minulosti a zmeniť ju. Musíme nájsť TDE a zničiť to.“

Kyle-a zmrazilo keď sa zmienil o cestovaní časom a  premýšľal, či sa stroj vráti späť v čase aby zabil Sarah Connor.

„Musíme to nájsť,“ súhlasil nadšene Kyle. Jeho oči sa rozšírili. „Včera som obdržal rádiový hovor od môjho brata z Firebase. Hovoril, že tam zachytil nejakú aktivitu Skynetu. Mohla by to byť tvoja tajná zbraň. Môžeme to preveriť.“

„Dobre,“ odpovedal John. „Nechaj ma ísť...“ zmĺkol ako náhle si uvedomil, čo chcel povedať. Nechaj ma ísť Allison. Jeho srdce sa zastavilo a pozrel bezmocne na Kylea. „....nikto. Ona tu nie je. Nezostal tu nikto.“

„Tábor Connor,“ odvodil Kyle. Pozrel preč, hryzúc si pery. „Vieš, mohol by som tam ísť s tebou. Skontrolovali by sme situáciu, dali našich vojakov riadne pochovať.“

John nemo prikývol. Desil sa pohľadu ktorý spôsobila Cameron, ale vedel, že je to najmenšie, čo môže spraviť pre svojich verných vojakov. Kyle mu položil ruku na rameno.

„Tak poď,“ povedal jemne. „Ideme.“

Bolo to len niekoľko hodín, čo boli v tábore Toto, predtým známom ako tábor Connor. John pocítil ako ho zasiahla vlna nevoľnosti, keď pootvoril dvere ale skúsil zostať silný.

Zadné dvere boli stále pootvorené a John ťažko prehltol, predtým ako vstúpil, udržiavajúc svoju plazmovú pušku v pohotovosti. Čoskoro uvidel masívnu porážku, ktorú privodila Cameron...cítil ako mu znova vybilo dych.

Mŕtvy boli všade. Niektoré obete boli zastrelené, niektoré mali zlomené končatiny alebo krky. Nezáležalo na spôsobe, výsledok bol masaker.

Masaker spôsobený kyborgom, ktorého miloval. Jedným, ktorý bol na misii pridať jeho telo na hromadu tých, ktoré tu už boli.

John zovrel pery, keď postúpil cez zariadenie, prekračujúc desiatky tiel a masaker, dokonca niekoľko endoskeletonov T-888, ktoré boli zničené plazmovými puškami vojakov tábora Connor. Nakoniec uvidel niečo, čo mu vyrazilo dych, a zmrazilo krv v žilách.

Bol to mladý nemecký ovčiak.

Bol to Max.

„Nie....“

John zostal náhle paralyzovaný na zlomok sekundy, predtým ako sa rozbehol k psovi a jeho tvár sa skrútila v šoku. Úplne zabudol, že Maxa priviedli do tábora Toto. Ani si neuvedomil, že prišiel o dvoch priateľov za deň.

„Max...“ dusil sa. Psia srsť bola tmavá od krvi a John zavrel oči a jemne hladil Maxovu kožušinu. Max bol najlepší pes, akého si mohol priať. Bol vianočný darček od Allison. Odhalil hrozbu ne-terminátora. Zachránil obe Johnov aj Allisonin život. A John nepochyboval, že Max skúsil zabiť Cameron, keď dorazila do tábora Connor. Skúsil sa brániť až do konca.

„Mal som to vedieť,“ zašepkal, zaboriac tvár do psej kožušiny. „Mal som ťa zachrániť. Prepáč. Nevedel som...“

„Jon...“ Kyleov hlas ho vrátil späť do reality.

„Bol všetkým čo mi po nej zostalo,“ povedal ticho John. „Nemám nič. Max....Allison...Nemôžem to spraviť...“

Kyle sa znova ozval, milo ale pevne. „John, musíme ísť, ak chcem dosiahnuť Firebase pred ránom.“

John náhle pocítil, ako mu zovrela krv. Jeho obočie sa zúžilo a rýchlo vstal, nahnevane pozerajúc na Kyle-a. „Nevadí ti to?“ spýtal sa. „Chceš len žiť svoj život ďalší deň! Nestaráš sa? Ona je mŕtva, Kyle!“ zakričal trpko. „Mŕtva! A nikdy sa nevráti späť.“ Zúfalo hľadal oči svojho otca. „Znamená to pre teba niečo? Alebo si videl tak veľa smrti, že si sa stal otupený, čo je proste normálne. Necítiš nič?“

Kyle sa pozrel nahor a John mohol vidieť pravdu v očiach jeho otca. Pohľad nekonečného smútku. „Bojoval som v tejto vojne dlhý čas, Connor,“ začal pomaly Kyle. „Videl som veci, ktoré by nikto nemal vidieť. Videl som kusy ľudí, spálené, bezhlavé, rozdrvené a brutálne zabité strojmi. Stratil som viac priateľov ako môžem spočítať na prstoch oboch rúk. Nikdy to nie je jednoduchšie.“

John pozrel preč, cítiac pocit hanby. „Nechci to vidieť,“ zamrmlal.

„Bolesť môže byť kontrolovaná,“ uviedol Kyle. „Dokonca emocionálna bolesť. Áno, je dobré smútiť, spomnínať na ich životy a všetko čo spravili, spomínať ako si ich miloval a staral sa o nich. Ale nieč nemôže zmeniť skutočnosť, že sú mŕtvy.“ Vzal Johna za ramená a pozrel mu priamo do očí. „Nič ju nemôže priviesť späť. A všetka emocionálna bolesť ktorú práve teraz cítiš, to nespraví lepším. Musíš to potlačiť, musíš to pochovať. Pretože ak to nespravíš, nakoniec nebudeš chopný robiť vôbec nič.“

Kyle zmĺkol a ustúpil vzad, zavrtiac hlavou. „Existuje toľko emocionálnej bolesti, koľko ľudská bytosť nedokáže zniesť. To je jediná vec, ktorá nás odlišuje od strojov. Skynet necíti emócie, necíti bolesť. Do boja budú pochodovať stovky terminátorov a nebudú sa starať či budú zničený. Necítia nič. Nie sú ovplivnený emóciami, nerobia chyby na základe emócií. Ale ľudia, sme nimi dotknutý. To nás robí slabými.“

John pozrel pevne nahor. „Alebo možno to je naša sila. Cítime, staráme sa. Smútime za každý život, ktorý vyhasne. Na rozdiel od strojov, ľudia nemôžu byť nahradený. Musíme si na seba dávať pozor, chrániť každého, pretože sa staráme o každého. To nás robí silnejšími. Ak nebudeme cítiť, nebudeme liepší ako stroje. Sme od nich odlišný. Sme lepší ako oni. A to je prečo musíme vyhrať.

Pozrel na Kylea, a potom na bezvládne Maxovo telo. „Pamätáš, keď si mi hovoril, čo nás odlišuje od strojov? Pochovávame mŕtvych.“ Ukázal na tábor. „Dajme sa do toho.“

*************

Tábor Toto

LNemyslím, že dosiahneme Firebase pred svitaním,“ povedal Kyle. „Môžeme tu zostať na noc, ak sa cítiš dobre.“

John sa pozrel pred seba. „Budem v poriadku.“

Kyle si ľahol a čoskoro zaspal, nechajúc Johna samého so svojimi myšlienkami.

Stratil celý tábor Connor. Svojho bývalého spolužiaka a oddaného priateľa Jasona Reynoldsa. Jeho milovaného, venovaného psa Maxa.

A zo všetkého najviac, Allison Young.

Stratil tak veľa. Teraz bola jediná vec, ktorá mu zostala.

Siahol do vrecka a vytiahol čip terminátora v malej krabičke, podržiac ju pred sebou. Držal v rukách podstatu života Cameron Philips.

Kyborga ktorého miloval. Kyborga, ktorého stále miloval.

Nie, povedal sám pre seba. Kyborg nebolo správne slovo pre ňu. Nebola len stroj, nebola robot, nebola žiaden starý kyborg. Jednoducho nebola dosť ľudská.

Bola Cameron Philips. Dievča, ktoré miloval.

Zovrel čip v krabičke a zatvoril oči, pomaly zaspávajúc.

Sedel nehybne naproti pamätníku Allison Young a Marcusa Wrighta. Niekoľko vojakov stálo pred ním umiestňujúc malé kúsky papiera na okraje a odchádzajúc pomaly a vážne.

Po jeho boku, Cameron sledovala vojakov so zvedavosťou. „Čo robia?“ spýtala sa.

„Píšu odkazy,“ odpovedal John, hlasom poznačeným smútkom. „Za Allison.“

Cameron pozrela na neho, študujúc jeho tvár, skúšajúc vyčítať jeho výraz. „Je mŕtva.“

John sa zhlboka nadýchol a pozrel na ňu. „Ja viem. Spomínam, že si ju zabila.“

Cameron sa nan neho pokojne pozrela. „Vieš, že som to nebola ja.“

Povzdychol si a pomaly prikývol. „Viem.“

Pozrela späť na pamätník. „Ako si prečíta odkazy?“

John smutne zavrtel hlavou. „Neprečíta.“

Cameron pohodila hlavou. „Ale povedal si...“

„Niektoré veci sa stávajú a sú tak zlé, že ľudia nevedia ako sa vysporiadať so svojim smútkom, tak píšu odkazy.“

„Ale, myslela som, že ľudia plačú, keď sú smutný.“ povedala Cameron.

John sklopil zrak. „Niekedy to nestačí.“

Cameron ho dlho pozorovala až, kým neprehovorila. „Staral si sa o ňu a teraz je preč.“

Ťažko prehltol. „Áno.“ Pozrel na ňu, s očami prenasledovanými vinou a žiaľom. „Ako môžem pokračovať s vedomí, že som spôsobil jej smrť?“

„Allison by nechcela, aby si myslel takto,“ povedala Cameron.

„Allison zomrela nadávajúc na moje meno,“ odsekol.

„Nemyslím si.“

„Prečo nie?“

„Pretože ťa milovala.“

John pomaly pozrel na ňu, cítiac slzy ako mu stekajú po tvári. „Láska ako táto, len tak nezomrie,“ pokračovala Cameron. „Milovala ťa až do konca. Nepodmienečne. Nebola to tvoja chyba.“

John sa odvrátil. Každý to hovorí, ale počuť to od Cameron...dobre, zdalo sa ako by mu to pomohlo. Čiastočne. „Ako môže niekto žiť s touto bolesťou?“

„Smútiš.“

„Smútiť,“ zopakoval. „Ako môžeš vedieť čo je smútenie?“

Cameron pozrela do jeho očí a uvidel intenzívnosť a mäkkosť v jej pohľade. „Smútenie je čo som cítila keď som dala svoj čip Johnovi Henrymu.“

„Čo?“ začal sa dusiť.

„Bola to jediná možnosť, ako som ti mohla pomôcť,“ vysvetila Cameron. „Ale nechcela som odísť. Nechcela som ťa opustiť, aj keď som vedela, že ma raz privedieš späť.“

„Privediem. Sľubujem.“ položil ruku na jej hlavu, cítiac hladkú, teplú pokožku na dlani. Pozrel do jej očí a pevne zopakoval. „Privediem ťa späť.“

John pomaly otvoril oči a Cameron zmyzla. Okamžite uvidel Kyle-a sediaceho po jeho boku a mračiaceho sa keď skúmal čip terminátora.

Teminátorí čip.

Johnove prsty sa zovreli okolo vzduchu, kde bol pred chvíľou čip s Cameroninými údajmi, pred chvíľou. Prudko sa strhol.

Kyle pozrel na neho podozrievavo, držiac čip. „Connor, čo je to?“

John prehltol a srdce mu divo búšilo. „Čip,“ vykoktal. „Terminátorí čip.“

„Prečo sa o to staráš?“ spýtal sa Kyle a zamračil sa. „Mali by sme to zničiť...“

Johnova zbraň bola okamžite v jeho ruke, naklonil sa a pripravil k streľbe, mieriac na šokovaného Kyle-a Reesa. John dokonca nezaregistroval pohyb, cítil jeho ruku ako sa mu trasie a hľadel na čip.

„Daj mi to späť,“ povedal s nebezpečným hlasom. Práve stratil Allison. Rozhodne nepríde aj o Cameron.

Kyle mu podal čip a John ho schmatol, nechávajúc Kyle-a ohromeného a zmeteného, keď si John vkladal čip späť do bezpečia svojho vrecka, púšťajúc zbraň a vydychujúc si.

Pozrel na Kyle-ovu tvár zmenenú zradou a zhlboka sa nadýchol, skúšajúc sa upokojiť.

„Prepáč,“ zašepkal. „Je to len...práve som stratil veľa. Nechcem stratiť tiež toto.“

Kyle sa nepatrne uvoľnil. „Prečo je to tak dôležité?“

John sa pozrel na čip. „Je to dôvod čo pomôže vyhrať vojnu. A výhra je jediná vec, ktorú môžem spraviť pre Allison. Pre Allison, pre moju matku, pre Martina, pre každého. Musím vyhrať takže ich obeť bude niečo znamenať, ich smrť nebude zbytočná.

Kyle prikývol na pochopenie.

John sa odvrátil. „Musím vyhrať pre nich.“

**********

Tábor Toto

John si prehodil pušku okolo ramien a naraz si spomenul, že všetky škatule ktoré vzal z púštneho domu boli stále tu v tábore Connor.  Ak Cameron všetko nespálila keď prišla a šialene vyvádzala.

„Si pripravený ísť?“ spýtal sa Kyle.

„Okamih,“ povedal John. „Chcem sa pozrieť, či nie je niečo v mojej izbe na záchranu.“

„Som si istý, že stroje by vzali čokoľvek užitočné,“ protestoval Kyle.

„Dobre, moje veci neboli užitočné,“ odpovedal John, keď vstúpil do miestnosti. Škatule boli otvorené a vyzerali ako keby boli prehľadané, ale nič nechýbalo.

John si kľakol vedľa Cameroninej škatule, mierne sa usmievajúc. „Nie je to ôležité pre mňa.“ Natiahol ruku a chytil jej fialovú bundu, opatrne prehľadajúc vrecká.

Diamant mu vkĺzol do dlane.

John dal bundu do batoha a umiestnil diamant do škatuľky, ktorá teraz obsahovala všetok najcennejší majetok Johna Connor: Cameronin čip, jej a jeho fotku na horskej dráhe, vraždiaci náhrdelník a teraz diamant.

Miniatúrna škatuľka bola úplne nezničiteľná a zabezpečená v zipsovacom verecku jeho armádnej bundy, kde nebola šanca ju stratiť.

John vyšiel zo svojej izby, očakávajúc, že uvidí Kyle-a nedočkavého k odchodu. Namiesto toho jeho otec bol opretý o stenu a pozeral na fotografiu Sarah Connor. John skryl úsmev, keď sa priblížil.

Kyle sotva zaregistroval jeho prítomnosť. „Zaujímalo by ma na čo pri tom myslí,“ zašepkal viac pre seba ako k Johnovi.

Na teba, pomyslel John s úsmevom. Myslí na teba. „Musíš sa jej to raz spýtať.“

Kyle pozrel na neho a na chvíľu Johna napadlo čo videl v Kyleových očiach. Bola to absolútna pravda. Absolútna láska. Rovnako ako skutočne veril, že je to možné, rovnako ako by sa jej mohol jedného dňa spýtať.

„Si pripravený?“ spýtal sa John.

Kyle rýchlo prikývol, zastrčiac si fotku späť do vrecka. „Áno, poďme.“

Nechali tábor Toto za sebou a pokračovali temnotou priamo k Firebase. Žiaden z nich neprehovoril dlhý čas a John sa tešil, že môže myslieť na pokojnú noc, kým nepočul neznámy hlas v rádiu.

„Hocikto...pomoc....stroje....prelomili...“

„Haló?“ povedal rázne John. „Haló? Kto je to?“

„...bunker Firefly...kto....tam?“

„Tu je...odpor,“ uviedol John. Nechcel dať vedieť Skynetu, že John Connor bol na cest, len pre prípad, že prelomili Wisherove obranné pozície a Skynet mohol počúvať cez rádiové vysielače. „Sme na ceste k vám.“

„Firefly,“ zopakoval Kyle. „To je presne na našej ceste k Firebase.“ Je to ruh vidieckej oblasti, ďaleko od miest. Je to dosť izolované, čím to získalo meno. Je to jediné miesto, kde sa ešte ukazujú svetlušky.“

„Znie to ako by mali veľké problémy,“ odpovedal John. „Mali by sme sa ponáhľať.“

**********

Bunker Firefly

John vstúpil cez otvorené dvere do bunkra Firefly, rozhliadnuc sa okolo a zamračil sa nad architektúrou.

„Tehlové múry,“ zamrmlal. „Toto nie je vojenský bunker, Kyle. Je to civilný tunel, niečo čo našli pre život. Neochráni to veľmi dobre.“

Johnova topánka vŕzgala na zemi, keď skúšal prejsť ticho cez bunker, držiac svoju pušku pripravnú.

„John...“

John pozrel kam ukazoval Kyle, na mŕtvolu, nedávno zabitú pravdepodobne guľometom terminátora.

„Myslím, že ideme neskoro,“ zamrmlal skleslo John.

Kyle zdvihol ruku. „Pss. Počujem ničo.“

John stuho, s rukou na spúšti keď počul niečo padať zo stropu. O sekundu neskôr sa tehlový múr rozpadol a endoskeleton T-888 vyšplhal cez neho, okamžite strieľajúc a poslal Johna a Kyle-a do úkrytu pred guľkami.

„Mám to!“ vykríkol Kyle. Vystrčil hlavu do výšky krycej pozície, v pokuse o výstrel, ale pretočil sa späť, keď laserový výbuch spravil dieru do tehlového múru za nimi.

„Ústup!“ rozkázal John. Vbehol do tunela, vyhýbajúc sa ďalšej chodbe, keď Kyle lapal po dychu.

„Tá vec má plazmu!“ vykríkol Kyle.

John ťažko dýchal, keď viedol otca cez deštrukciu, cikcak cez tunely a udržiavajú vzdialenosť medi nimi a strojom. „Skynet musel získať nejaké plazmové pušky. Možno z tábora Connor. Bolo to možno reverzné inžinierstvo a teraz dal svojim terminátorím vojakom nové pušky.

Kyle sa uškrnul. „To nie je veľmi fér.“

„To je Skynet,“ odpovedal John. „Kto hovoril, že bojuje fér?“

Plazmový výbuch narazil do steny, za ktorú sá práve zohli a John su uvedomil, že T-888 bolo rýchlejšie ako si najprv predstavoval. Rýchlo vystrelil za roh, skryjúc sa rýchlo späť, skôr ako mohol vidieť, že jeho výstrel vypálil dieru do ľavej ruky terminátora.

„Sakra,“ zamrmlal John, nasledujúc Kyle-a do chodby.

„Zasiahol si to?“ spýtal sa Kyle.

„Len ruku,“ odsekol John. „Dokonca nie ruku so zbraňou. Nie, že by to bol rozdiel. Môže to strieľať rovnako dobre s jednou.“

Predtým ako mohli prísť s novou taktikou, sa ozval za nimi výbuch a umlčal všetky ostatné zvuky.

Kyleove oči sa rozšírili a vyzeral mierne ohromený z hlasitej explózie. „Znelo to ako jedna z domácich trubkových bômb...“

„Trubkové bomby?“ zopakoval John.

Kyle prikývol. „Tie sú mojou špecialitou.“

John opatrne vykukol dozadu za roh, vidiac tvár T-888-čky na zemi a stúpajúci dym z hlavy a hornej časti trupu. John vystúpil a priblížil sa k zničenému stroju, vystreliac priamo na hlavu, pre istotu. Poobzeral sa okolo, hľadajúc ich záchrancu.

„Hej, je tu niekto?“ zvolal.

„Si si istý, že tu bol niekto ďalší?“ spýtal sa Kyle.

„No minule som kontroloval terminátorov nezhadzujúcich trubkové bomby na seba.“ odsekol John.

„Myslím, že možno to bola len pasca nastražená utečencami,“ odpovedal Kyle. „Možno T-888 na ňu stúpila alebo niečo také.“ Nečakal na odpoveď, rozhliadol sa naokolo, predtým  ako išiel za roh. John pokračoval do chodby, pozerajúc do tunelov kvôli akýmkoľvek známkam života.

Niečo ho poklepalo po ramene a John sa zbesilo otočil zamieriac pušku.

Cieľ sa nepohol, len na neho pozeral bez známky strachu. John sklonil zbraň. Bolo to mladé dievča, pravdepodobne pätnásť alebo šestnásť rokov staré s tmavými čiernymi vlasmi na hlave. Mala na sebe klobúk a jej oblečenie bolo roztrhané v niekoľkých vrstvách.

Ale bolo tu niečo v jej tvári....jej črtách....ničo čo vyzeralo trochu povedome.

„Poznám ťa?“ spýtal sa, žmurkajúc keď si ju prezeral. „Vyzeráš...povedome.“

Dievča sa otočilo k druhému koncu chodby odkiaľ pred niekoľkými sekundami prišiel spoza rohu Kyle. Jeho kroky sa zastavili, keď sa v jeho očiach objavil šok a radosť.

„Ty si nažive?!“ zvolal vzrušene, bežiac k mladému dievčaťu a obímajúc ju.

John to sledoval, stále veľmi zmätený.

„Kyle, kto je to?“ spýtal sa.

Kyle vzhliadol s rozžiarenými očami k Johnovi. „To je hviezda. Bola skutočne mladá keď nastal súdny deň. Našiel som ju  a pomáhal chrániť ju keď som bol mladší. Postarali sme sa o seba. Derek a ja sme jej poskytli prístrešok s trochou jedla, ktorý sme našli a ona nás varovala pred blížiacim sa nepriateľom.“

John zvraštil obočie.“To ako?“

„Cíti drobné vibrácie v zemi alebo vo vzduchu a môže povedať, keď sú stroje naokolo, predtým ako sú vidieť,“ vysvetlil Kyle. „Je to veľmi výhodný dar a ona zachránila môj život nespočetnekrát.“

„Takže, čo sa stalo?“

„Raz sme boli v tuneloch pod radnicou a stroje nás našli,“ vysvetlil Kyle. „Oddelil som sa od Hviezdy a Dereka, zajali ma stroje a odviedli do tábora „Century“. Nikdy som ju znova nevidel. Derek povedal že zmizla, keď ma zajali. Bol tak sústredený na plán zachrániť ma a získať odpor pre pomoc, že neskúšal ju hľadať. Nikdy som nevedel, čo sa stalo.“

John pozrel na dievča s novým rešpektom. „Hviezda,“ zopakoval. „To je tvoje meno?“

Kyle sa na neho smutne usmial. „Nehovorí, Connor.“

„Nehovorí?“ zopakoval neveriacky John.

„Nikdy som nepočul jej reč,“ dokončil Kyle. „Neviem či sa len narodila nemá alebo jej hlas odišiel od vystrašenia počas súdneho dňa zo všetkej smrti a strojov. Neviem. Komunikovali sme rukami, niečo ako posunková reč.“

„Takže ak nemôže hovoriť, ako vieš jej meno? Prečo ju voláš Hviezda?“

Kyle ukázal na Hviezdu, ktorá ukázala prstom na klobúk. John uvidel hviezdu LAPD pripnutú na čiapke.

„Mala to na sebe, keď som ju našiel,“ povedal Kyle. „Je to prilepené.“

„Sú tu nejaký živý naokolo?“ spýtal sa John.

Hviezda ukázala sériu signálov Kyle-ovi, krotý odpovedal takmer automaticky. „Hovorí že boli zabarikádovaný v miestnosti. Sú tam len štyria, ktorý prežili.“ usmial sa keď ukazoval späť Hviezde. „Som prekvapený, že si stále paätám tieto veci.“

Hviezda ich zaviedla do vnútornej miestnosti a otvorila dvere, odhaliac štyroch čo prežili, tlačiac sa blízko k sebe a plačúcich. Dvaja muži, žena a ďalšie mladé dieťa.

John vstúpil, zdvihnúc ruku. „Moje meno je John Conor. Prichádzam v mieri.“ Pomaly, sa vydesený civilisti začali upokojovať a John pozrel na Kyle-a.

„Toto je môj priateľ, Kyle. Počuli sme vaše tiesňové volanie a prišli na pomoc. Mierili sme do vojenského bunkra Firebase. Srdečne vás pozývame, aby ste šli s nami. Mame tam jedlo, prístrešie a lepšiu bezpečnosť pred útokom Skynetu. Je to trochu prechádzka. ale verte mi, že to bude stáť za to.“

Pomaly sa štyria zachránený začali stavať a jeden muž prišiel dopredu, stále sa ešte trasúc a podal mu ruku.

„Ďakujem ti, John Connor,“ povedal, trasúc Johnovou rukou. „Si hrdina.“

John sa usmial a vyviedol ľudí z miestnosti.

***********

Firebase

John, Kyle, Hviezda a ostatný štyria čo prežili vstúpili do Firebase hladný a unavený z cesty. Boli uvítaný Billym Wisherom a starším bratom Reesom.

Derek prišiel dopredu a na tvári sa mu objavil široký úsmev, keď objal Kyla a Johna. Jeho oči sa zastavili na Hviezde.

„Hej, malá,“ povedal strojo. „Prežila si.“

„Toto je tvoja základňa?“ spýtal sa jeden zo zachránených, pozerajc sa na bunker.

Derek pokrčil ramenami. „Nie je to veľa, ale máme jedlo, vodu, lekárske zásoby a podobne. Tu v rohu je TV, ale vždy prehráva rovnaký kanál.“

Zachránený sa zamračil. „Ktorý je to kanál?“

Wisher sa usmial. „Discovery. Môžeš objavovať zázraky sledovania horiaceho ohňa vo vnútri boxu.“ Usmial sa na nich. „Chceš to vidieť?“

Keď Wisher viedol štvoricu cez tábor, Derekov pohľad sa zameral na Johna a Kyle-a.

„Počul som čo sa stalo Allison,“ povedal ticho. „Je mi to ľúto. Kvôli obom.“

„Vďaka,“ zamumlal automaticky John. Zhlboka sa nadýchol a upriamil pohľad na podlahu. Cítil Hviezdu ťahať rukáv jeho bundy a pozrel na ňu, ako niečo naznačuje Kyle-ovi.

„Hovorí, že je v poriadku plakať, John,“ povedal Kyle.

John sa usmial, keď pozrel na ňu. „Ďakujem, ale nemyslím, že môžem. Nemyslím, že mi zostali nejaké slzy.“

Derek sa zavrtel. „Dobre, ak ste pripravený, vezmem ťa do tvojej izby. Connor, máme špeciálu miestnosť pre teba. Nie je veľká ako tvoja izba v Serrano alebo sklade č.2, ale je to lepšie ako zdieľať ju s trinástimi ďalšími mužmi.“

Johnovi sa podarilo vykresať malý úsmev, aby dal Derekovi vedieť, že je vďačný.

Akonáhle mu Derek ukázal jeho miestnosť sa John znovu poďakoval Derekovi a nechal ho ísť za Kyleom. John zavrel dvere a skĺzol na podlahu, položiac si ruku do dlaní. Posledných niekoľko dní bolo najhorších jeho života, ale vedel, že to nie je koniec. Len v tomto roku bude čeliť strate Kyle-a, Dereka a Cameron, spolu s ďalšími.

A Kyle mal pravdu. Bolo dobre smútiť, ale nebolo nič čo by to mohlo spraviť. Bola len budúcnosť a uctievanie ich pamiatky v ďalšom boji.

Allisonine slová rezovnovali v jeho hlave.

Je v poriadku smútiť, John.

Robí nás to ľuďmi.

________________________________
Dokončené

Naposledy upravil: merlin131 (15.3.2010 01:36:01)

United we stand, divided we fall

23. kapitola                                            Born to Betray - Zrodený k zrade

Sklad č.2

John Connor prešiel cez opustené haly skladu č.2 a jeho topánky sa ozývali na betónovej podlahe, čo vyzeralo vzhľadom na ticho ešte hlasnejšie. Weaverová sa s ním stretla pri dverách bunkra a viedla ho cez tunely do tajnej oblasti priamo vedľa Johnovej starej súkromnej kajuty.

Keď vstúpil do obrovskej miestnosti, John Henry na neho pozrel s širokým úsmevom. „Vitaj v miestnosti vlastného stroja času.“

John pozrel cez sklo. „Takže toto je stroj času.“ Zatiaľ to tak nevyzeralo. Len niekoľko obrovských kusov zariadenia bolo prinesených odkiaľkoľvek strojmi Johna Henryho ktorý to budoval.

Pozrel na Johna Henryho a Weaverovú. „Čo potrebuješ aby som spravil?“ spýtal sa.

„Inštalujeme biometrický skenovací panel z vonkajšej strany dverí,“ odpovedal John Henry. „Nasleduj ma.“

John Henry viedol Johna späť do chodby, k prvým dverám, ktorými John vstúpil, dverám, ktoré viedli do miestnosti s oknom k stroju času. „Inštaluješ to tu?“

„Je to najlogickejšia voľba,“ odpovedal John Henry. „Táto cesta, len ty môžeš vstúpiť do miestnosti. A len ty budeš vedieť čo leží za týmito dverami.“

„Čo mám spraviť?“

John Henry ukázal na panel na pravej strane dverí. „Postav sa tu a nechaj to spraviť sken očnej sietnice.“

John spravil ako povedal. „Takže toto mi umožní prístup k stroju času, keď bude hotový?“

„Správne,“ odpovedala Weaverová.

„Budem môcť naprogramovať tiež Cameroninu biometriku?“ spýtal sa. „Myslím, keď ju pošlem späť?“

Weaverová sa pousmiala. „Samozrejme. John Henry jej môže pomôcť spraviť rovnakú vec neskôr.“ Odmlčala sa na chvíľu predtým ako sa spýtala, „Je tu niečo iné?“ Povedala to akoby už vedela, aká bude jeho odpoveď, ale chcela ho počuť priznať skutočnosť že jediná ďalšia osoba ktorej verí, je stroj.

John pomaly potriasol hlavou. „Nie...nikto iný. Len ja a ona.“ Jediný ďalší ľudia, ktorým veril boli Allison a Kyle. A Kyle tu nebude dosť dlho aby použil tento stroj času.

Pokiaľ ide o Dereka....dobre, John si nebol istý čo spraví jeho strýko keď sa Cameron vráti na scénu. V minulosti, ukončil ich zrádzanie stretávaním sa s Jesse.

Nebol si istý, čo by spravil jeho strýko v tejto časovej osi....

*************

Väzenský dom Skynetu

Derek Reese cítil niečo studené a vlhké tlačiace na jeho tvár, vytrhujúce ho z bezvedomia. Pomaly zdvihol hlavu, pozerajúc do šera, kde videl terminátora stojaceho nad ním. Stroj vylial stranou vedro vody a sklonil sa aby chytila Derekovu ruku a zdvihol ju do vzduchu.

Derek sa zúfalo snažil vytrhnúť, ale zistil že jeho druhá ruka bola pripútaná o podlahu. Terminátor priložil nejaký druh malého zariadenia do výšky jeho predlaktia a Derek pocítil záblesk strachu. Kde som? Čo sa deje?

Červený laser vystrelil zo zariadenia a na Derekovej ruke sa náhle zjavila oslepujúco biela bolesť. Jeho dych sa zdalo že sa zastavil v krku, ale nemohol zadržať výkrik bolesti keď mu laser vytetoval čiarový kód na ruku. Bolesť sa zmiernila o chvíľu neskôr, terminátor pustil jeho ruku a zamieril preč.

Keď ťažké kroky zmizli, Derek ležal tvárou k podlahe, a opatrne si držal ruku. Bolo to tvrdé a lapal po dychu od utrpenia. Nebol si istý čo to bolo z neznesiteľnej bolesti alebo len stresom z celého dňa, ale Derek pomaly cítil, ako stratil vedomie.

**********

Derek sa prebudil keď počul kroky z minulosti. Bez rozmýšľania, bez spomenutia si kde bol, vykríkol Kyleovo meno ale pomaly upadal späť do bezvedomia predtým ako počul či niekto odpovedal.

Druhý krát sa prebudil, zostal pri vedomí, mierne zdvihol hlavu a poobzeral sa naokolo. Terminátor ktorý ho označkoval bol stále v miestnosti, stojaci nad ženskou bojovníčkou odporu, ktorú Derek nepoznal. Stroj ju chytil za hlavu, zrejme kontrolujúc známky života. Nezistil žiadne a odopol ju z reťaze, ktorá ju držala pripútanú k stene. Ako Derek pozoroval, stroj sa zohol a chytil ruku mŕtvej väzenkyne, a ťahal ju cez dvere, ktoré sa za ním zatvorili.

Derek ťažko prehltol a poobzeral sa po prvý krát okolo seba, získavajú dobrý obraz toho, kde sa nachádza. Bola to jednoduchá miestnosť, nad zemou, pravdepodobne starý dom, ktorý stále stál po súdnom dni. Miestnosť samotná bola slabo osvetlená a Derek mohol vidieť všetkých väzňov, ktorý boli zajatý rovnako ako on. Najmenej desať ľudí, pripútaných k podlahe, o steny, vo všetkých rohoch.

Derekovi vyrazilo dych. Pripútaný v kruhu s ním boli Billy Wisher, Sayles a ďalší vojak, ktorého Derek nepoznal. Derekov pohľad sa stretol s Billyho, ale bol to neznámy hlas po jeho ľavici, ktorý sa ozval prvý.

„Ako dlho si tu?“ spýtal sa vojak.

Derek pozrel na neho, cítiac sa trochu bezmocne. Nemal žiadnu predstavu, nevedel či tam bol dni, týždne, alebo mesiace. Ako dlho bol v bezvedomí? Zdvihol ruku do vzduchu, snažiac sa uvidieť v tme značku. Dáva Skynet dátum na čiarový kód? Ale to bol len nejaký druh číslovacieho systému? Symboly na koži nedávali žiaden zmysel a Derek pomaly položil ruku späť na zem.

„Neviem,“ odpovedal úprimne.

„Myslím, že som len teraz prišiel,“ odpovedal vojak.

Derek vedel, že to nebola pravda. Zazrel niekoľko väzňov predtým ako bol označený. Tento chlapec bol jeden z nich. „Nie, bol si tu, keď som prišiel.“

„Timms,“ povedal muž. Derekovi chvíľu trvalo, kým si uvedomil, že vojak mu povedal svoje meno. „Aké je tvoje meno?“

„Reese.“

Timmsove oči sa nepatrne prižmúrili. „Tam bol Reese ktorý utiekol z pracovného tábora Skynetu. A centrály Skynetu s Johnom Connorom. Tí šialenci vraj vedú celú svorku, ako som počul.“

Derek nemohol potlačiť úsmev pri spomienke na heroický výkon jeho brata a jeho zneužitie. Jediné čo cítil bola úľava že Kyle nebol zajatý. Úľava....a zúfalstvo. „Áno, to nebol – nebol som to ja.“

„To je škoda.“

Derek položil hlavu na studenú, tvrdú podlahu. Čo by spravil práve teraz Kyle? Utiekol pasci HK-čka? Čo by spravil ak by bol tu v rovnakej situácii ako bol Derek? Ako by Kyle Reese, vyslobodený hrdina z Century, utiekol z tohto miesta?

Počul tiché bzučanie motora a potom prešlo oslepujúce svetlo cez okienko v streche, takmer oslepujúc štyroch vojakov priamo pod ním. Derek si zakryl oči pred oslepením. Čo sa tu deje? Svetlo sa zdalo ako z HK, ale nemohol si byť istý. Chvíľu nato zmizlo a zavíjanie motora zoslablo, keď bolo HK preč.

Derekova myseľ vírila možnosťami, ale žiadna nedávala zmysel. Sayles prehovoril, spýtajúc sa otázku, na ktorú všetci mysleli. „Čo to robia, Reese? Je tu tajná zbraň? Mal Connor pravdu?“

„Neviem,“ odpovedal Derek. John Connor sa predtým nemýlil. A musel hovoriť s Kyleom o tajnej zbrani, takže to znamenalo že dôveroval jeho slovu. Takže znova, Kyle a Connor si boli vždy neprirodzene blízky. Derek pozrel na Saylesa. „Sme tam kde sme povedali, robíme čo sme povedali.“

„Možno sa Connor mýli,“ zamrmlal Sayles. Derek si pritisol ucho k podlahe, mračiac sa, snažiac sa počúvať, rozptyľovaný Saylesovými slovami. „Možno je šialený.“

Myslím, že som sa zbláznil... „Počuješ hudbu?“ spýtal sa Derek. Bolo to tu znova, niečo tiché a klasické. Skoro ako Chopenova baletná hudba. Allison ju príležitostne počúvala. „Prisahám, že som počul hudbu, skutočnú hudbu.“

Timms pomaly zdvihol hlavu. „Je tu miestnosť v suteréne.“

Derek na neho pozrel. „Čo sa tam stane?“

Timms mlčal s perami pevne zovretými k sebe a privretými očami. Bol tam osobne? Počul to od ostatných?

Derek dôraznejšie zopakoval. „Čo sa tam stane?“

Počul nejaké kroky za ním, ale stále upieral zrak na Timmsa, ochotného odpovedať na otázku. Timms, ako sa zdalo pozeral za Dereka, keď povedal, „Možno nám to povie tvoj priateľ.“

Kroky ustúpili keď sa Derek otočil a uvidel strážcu-terminátora niekoho ťahať z dverí. Jeho oči sa rozšírili hrôzou, keď uvidel, že manžety Billyho Wishera boli prázdne.

Wisher bol v suteréne.

************

Derek nevedel ako dlho bol Billy v suteréne, nepochybne mučený, pýtaný na informácie o Johnovi Connorovi a základniach odporu. Všetko čo vedel bolo že po celý čas bol Billy preč, Derekovi sa pomaly podarilo vyhĺbiť malú dieru v podlahe, presne pod kovovou platničkou jeho reťaze, ktorou bol pripútaný.

Konečne, znova začul kroky a rýchlo odfúkol hobliny svojej práce, predstierajúc, že spí, keď terminátor priviedol Billyho Wishera späť do miestnosti.

Derek nakukol cez očné viečko ako terminátor znovu použil Billyho reťaz a ustúpil. Billy zatiaľ nepohol brvou, jeho oči vyzerali mŕtvo a nesústredené. Ak by nevedel lepšie, mohol by si myslieť, že jeho priateľ je mŕtvy.

„Wisher,“ zasyčala Derek. Billy nereagoval na Derekov hlas, takže zopakoval trochu hlasnejšie, „Billy.“

Stále žiadna odpoveď.

Jasné svetlo z HK-čka znovu osvetlilo strechu, len na krátky okamih, kým prechádzalo ponad. Čo skutočne zachytilo Derekove oko boli otvorené dvere na konci miestnosti. Nie skutočnosť, že dvere boli široko otvorené. Nezáležalo na tom. Nikto nemohol utiecť z reťazí a ak by tam vyšli, boli by mŕtvy.

Ale sledoval cez dvere, ako HK preletelo cez výhľad, nesúc niečo obrovské pripútané pod ním. Niečo čo vyzeralo presne ako obrovský motor, ktorý videli ťahať endoskeletony presne predtým ako boli zajatý. Dva tak obrovské motory...Derek nemal poňatia čo budujú.

Čo je to, Connor? Čo je tá tajná zbraň?

Derek sa vrátil späť k vydlabúvaniu dreva spod reťazí pomocou nechtov, každú chvíľu vrhajúc pohľad na Wishera, čakajúc na neho, kým bude pripravený hovoriť.

Billy tam jednoducho ležal. Derek by si myslel že je mŕtvy, ale mohol vidieť Wishera sledovať a monitorovať Derekove pohyby očami. Konečne prehovoril. „Môžem sa ti priznať?“

Derek sa skoro zasmial. „Nie som kňaz. Zďaleka nie.“

Wisher ťažko prehltol. „Som klamár. Som diabol.“

Derek potriasol hlavou. „Ah, Billy....“

„A moje meno nie je Billy. Nie som Wisher.“

Derek prerušil svoje opakované pokusy vytiahnuť plechovú platničku z podlahy. „Čo?“

„Moje meno je Andy,“ zašepkal Billy. „Andy Goode.“
Derek na neho na chvíľu pozrel. Čo spravili s Billym v suteréne? Prečo si naraz myslí, že bol niekto iný? „Dobre, Andy....“ zamrmlal Derek. Zlomili jeho myseľ, spôsobili preludy alebo nepríčetnosť. Derek cítil záchvev ľútosti kvôli svojmu priateľovi.

Wisherova tvár bola skrútená od bolesti. „Spravil som to,“ dusil sa. „Všetko toto je moja chyba.“

„O čom to hovoríš?“

„Postavil som Skynet.“

Derek stuhol, sledujúc so šokom ako sa Wisherova tvár zúžila. Nie...to nie je možné.

„Potrebuješ si odpočinúť,“ povedal mu Derek. „Si veľmi chorý.“

„Nie,“ odpovedal rýchlo Wisher, prevracajúc sa z chrbta na stranu, aby mohol pozrieť priamo do Derekových očí. „Nie, nie som chorý. Nie som chorý, spravil som to. Všetko toto.“ Odplazil sa vpred, ako mu to reťaze dovoľovali, chytiac pevne Derekovu ruku.

„Bol som súčasťou týmu. Skupiny, bolo nás desať. Pätnásť, neviem. Používali sme mená. Boli sme klamári. Postavil som počítač, myslím. Ten sa nahneval...a vystrašil. A nemohol som ho upokojiť.“

Na chvíľu Derek nemohol dýchať, nemohol pochopiť čo sa deje. Billy Wisher, jeho najlepší priateľ, muž, ktorého miloval ako brata, bol jeden z tých čo vytvorili Skynet? Jeden ktorý sa stal príčinou súdneho dňa, príčinou straty miliárd životov stratených v tejto vojne proti strojom.

Bolo to šialené....šialené, ale pravda. Mohol to vidieť v Billyho – v Andyho – očiach. Hovoril pravdu....o všetkom. Klamal o všetkom. Derek cítil bolesť, zmätenie, zradu.

„Prepáč,“ dusil sa Wisher, so slzami na krajíčku. „Prepáč, prosím odpusť mi.“

Ruka chytila Dereka, odpútala ho a postavila na nohy. Sotva si to všimol, s očami stále upretými na Billyho Wishera – jeho najlepšieho priateľa, toho ktorý ich všetkých zabil. Stroj prudko vytrhol Derekovu ruku z Billyho a začal pochodovať k dverám, rovnakým dverám, ktorými prišiel Billy, keď prišiel z pivnice.

Derek vrhol rýchly pohľad späť na Wishera, predtým ako ho terminátor vtiahol do chodby. Dvere boli otvorené a stroj ho tlačil dopredu. Derek pomaly zostupoval po schodoch, počúvajúc silnejúcu klasickú hudbu, dostatočne hlasnú aby rozoznal, že to bola rovnaká hudba akú počúvala Allison.

Ironické.

Na konci schodov boli malé drevené dvere, ktoré sa otvorili. Hlasitosť hudby sa zvýšila a Derek zistil, čo bolo zdrojom. Zdrojom hudby bola miestnosť, kde sa stalo niečo hrozné.

Terminátor ho vtlačil do miestnosti a Derek nemohol vidieť nič. Mohla tam byť celá armáda terminátorov a on nemohol v temnote vidieť nič.

Derek mohol cítiť ako sa mu dvíha dych až do okamihu hyperventilácie, keď stráž-terminátor zavrel dvere a nechal ho v totálnej tme. Malé, tlmené svetlo sa zažalo za ním, ale Derek stále nemohol vidieť veľa v tieni. Čo s ním budú robiť? Čo sa deje v tejto miestnosti? Prečo tu hrá hudba? Aký druh mučenia sa tu vykonáva?

Nemal potuchy čo môže očakávať.

Ale neočakával aké mučenie mu prinesie tvár vyšetrovateľa.

Keď ženská postava vystúpila z tieňa, Derek cítil ako mu uniká krv z tváre a skúsil ustúpiť o krok vzad, ale len zistil, že je už pri stene....

Tvár pozrela na neho, bez žmurkania a strachu. Tvár ktorú Derek Reese poznal, tvár osoby ktorú jeho brat považoval za dcéru, tvár osoby ktorú generál John Connor miloval.

Tvár osoby ktorá bola zabitá pred týždňami.

„Allison...“ vydýchol Derek. „Si mŕtva...“

Postava sa na neho pozrela, nakloniac hlavu mierne na stranu. Derek vždy dobre poznal terminátora. Takisto ako spoznal Connora prvý deň. Pozri do jeho očí. Je taký istý kovák ako ty. Derek pozrel do Allisoniných očí, polodúfajúc, že by uvidel v nich človeka, takže by nejakým zázrakom Allison Young nezomrela ako si John myslel. Bolo by to možné, pravda? Nemali zahrabané telo, bola tu šanca....Derek zažmurkal ale nemohol to viac popierať.

Pozrel do jej očí....a nevidel nič.

„Nie si Allison,“ zašepkal.

„Nie,“ potvrdil stroj. „Som T0K715.“

Strach pomaly začal slabnúť, keď sa začal dostavovať hnev nahradiaci hlavnú Derekovu emóciu. „To si bola ty,“ zavrčal nebezpečne. Ako inak by stroj mohol byť kópiou Allison? „Zabila si ju.“

„Áno. Zabila.“

Kútikom oka uvidel T-800 prísť dopredu a po prvý krát si Derek všimol stôl v strede miestnosti, za terminátorom T0K. Stôl s popruhmi na zadržanie väzňa a niekoľkými ostro vyzerajúcimi nástrojmi a kvapalinami.

Mohol cítiť svoje srdce ako bije o preteky, ale prinútil sa zostať pokojný. „Zabiješ ma tiež?“

„Nie,“ odpovedalo zlovestne T0K. „Nie zatiaľ.“

T-800 ho chytila a posadilo ho za stôl, ľahko ho pripútajúc, napriek skutočnosti, že Derek bojoval tak silno, ako len mohol.

T0K zdvihlo injekčnú striekačku.

Derek znova napol svoje popruhy. „Čo....čo je to?“

„Chemická droga pravdy,“ odpovedala. „SPX-17. Spôsobuje ťažkú elektrickú nervovú bolesť v celom tele kedykoľvek keď sú tvoj hlas, tlkot srdca a potné žľazy rozrušené z dôvodu, že nehovoríš pravdu. Odpor je zbytočný a spôsobuje ťažkú bolesť a vyčerpanie.“

Derekova myseľ zableskla na Wishera, ktorý bol v tejto miestnosti štyri hodiny. „Wisher....spravil...“

„Subjekty ktoré sú príliš slabé aby sa presunuli a spravili dobrú prácu,“ odpovedalo T0K.

Derek skúsil do toho zabaliť svoju myseľ. Wisher im nepovedal nič. Bol skoro mŕtvy, keď ho konečne pustili. Čo nedávalo zmysel bolo, prečo mu dáva tieto informácie. Ak nezlomila Billyho Wishera, nemala by ani jeho.

Prišla dopredu a vstriekla mu drogu pravdy do ramena.

„Aké je tvoje meno?“ spýtala sa.

Derek zaťal zuby. „David.“

Droga musela zaregistrovať jeho lož, pretože každý nerv v jeho tele explodoval, akoby bol v ohni a on sa snažil zadržať krik. T0K sebou ani netrhlo.

„Z ktorého bunkra si?“

„Beverly Hills,“ zamrmlal. Znovu sa objavila rovnaká bolesť a Derek si začínal uvedomovať aké ťažké to bude.

„Kde je John Connor?“

Derek zovrel pery. „Nikdy ti to nepoviem.“

Tentokrát neprišla bolesť, pretože neklamal. Bol si istý, že majú aj iné metódy mučenia, ale T0K nevyzerala ,že by ju to trápilo.

Jeho myseľ bola stále nejasná od nervovej bolesti, keď zdvihol stôl ktorý bol takmer dokonale vertikálny a mohol vidieť Allisonin obraz plávajúci pred jeho očami. „Nebudem...hovoriť,“ zasyčal pomedzi zuby. „Mňa...ne....zlomíš...“

„Zlomíš sa,“ jednoducho odpovedala T0K. „Každý sa zlomí.“

„Nie...ja...“

Zdalo sa, že si ho na chvíľu prezerá, ale potom pridala, „Dokonca aj Allison sa zlomila.“

Derek zavrtel hlavou. Allison by nikdy nezradila Johna, bez ohľadu na to ako by bola mučená. „Nie...“

„Povedala mi kde bol Johnov tábor,“ vysvetlil stroj.

„Ona...nespravila to,“ vydychoval Derek. „Milovala ho.“

T0K sa pousmiala a Derek cítil ako v ňom rastie hnev, obnovujúci jeho silu. „Áno, milovala,“ súhlasil stroj.

Derekov pohľad prešiel na jej ruku, kde okolo jej zápästia bol stále strieborný náramok. Pomaly sa jej rozšíril úsmev po tvári. „Nepovedala ti.“

„Povedala,“ trvala na svojom T0K.

„Povedala ti kde bol tábor, ale nezradila Johna,“ kontroval Derek.

T0K na krátky okamih mlčala. „Očakávala, že vstúpim do pasce. Myslela som si to.“

T-800 mu znova niečo vpichla do ramena a Derek zasyčal bolesťou, udržujúc oči stále zamerané na T0K.

„Nepoviem...ti nič,“ zamrmlal. „Nedostaneš zo mňa nič.“

Znova, nevidela frustráciu všetkého jeho odporu. „Vieme kto si,“ začala T0K. „Derek Reese. Tvoj brat sa volá Kyle.“

Pri zmienke o Kyleovi Derekova krv vzkypela a zabudol na všetku svoju únavu. „Kyle?! Čo si s ním spravila?! Kde je?“

Jeho vyšetrovateľ vyzeral pobavene pri jeho kričaní, aj keď vedel, že nemohli cítiť žiadne emócie. „Nie je tu.“

Derek vedel, že to bola pravda. Stroje nezajali Kylea, keď vzali Dereka a zvyšok jeho jednotky. Kyle zmizol. Unikol. „Je v...bezpečí. Nevieš to.“

„Vieme kde je tvoj brat,“ odpovedala. „Firebase. Utiekol nám a vrátil sa tam.“

Derekova krv ochladla a naraz sa cítil zle. Všetky predchádzajúce otázky boli trik. Teraz presne vedeli kto bol a odkiaľ prišiel. Vedeli presne kde bol Kyle. „Nie...ty...nemôžeš....“

„Mám jednotku T-888-čiek na ceste k oblasti o ktorej hovoríme,“ vysvetlila. „Majú inštrukcie infiltrovať sa a zabiť každého v základni. Spália všetko a všetkých až kým tam nezostane nič.“

Derek mohol cítiť ako sa mu trasú ruky, aj keď to mohlo byť tiež z čohokoľvek, čo mu vstrekla do systému. Kyle...Kyle šiel na smrť a nebolo nič, čo by Derek mohol spraviť aby ho zachrániť, nič čím by mohol zastaviť kovové monštrá ktoré prinesú oheň na bunker.

Derek zaťaz zuby zo zúfalstva a pozrel na svojho vyšetrovateľa. „Prečo mi to hovoríš?“

„Pretože môžeš zachrániť svojho brata,“ odpovedala. „Chcem s tebou spraviť dohodu.“

Derek sa zamračil. „Dohodu? Uniesla si ma, vyhrážaš sa môjmu bratovi a mučíš ma a očakávať, že s tebou spravím dohodu?“

„Chceš zachrániť svojho brata?“

Derekove ústa sa zavreli. Čo stroje môžu chcieť na výmenu a ako by pre boha mohol veriť, v čokoľvek vyšlo z tých úst?“ Čo chceš?“

„Ak mi povieš kde môžem nájsť Johna Connor, odvolám útok.“ Derek sa pobavene zasmial. „Len toto, heh?“ spýtal sa sarkasticky. „Poviem ti a ty to len odvoláš...“

„Áno.“

„Nejako mi je ťažké tomu uveriť.“

T0K naklonila hlavu na stranu a Derek zistil, že ho to ešte viac hnevalo. „Nie sme postavený byť krutý,“ povedala.

Derek sa pousmial. „Presne tak...“

„Niesom,“ objasnil stroj, samozrejme nemôže hovoriť za zvyšok populácie strojov.
„Nie krutý?“ zopakoval Derek. „Čo robíš práve teraz? Berúc tvár Allison? Ako to nemôže byť kruté?“ Zvlášť pre Johna Connora.

„Musela som to spraviť k infiltrácii tábora Johna Connora,“ vysvetlil stroj.

„Správne. A môžeš si vybrať ktorý ľudia musia zomrieť, aby si to splnila? Len ťažko si dokážem predstaviť Skynet dávajúci ti slobodu výberu kto bude žiť alebo zomrie. Nepripustí odvolanie útoku na Firebase.“

„Moja úloha je zabiť Johna Connora. Bola som vytvorená pre tento jediný účel. Nájsť, infiltrovať a zabiť. Jo je môj jediný cieľ a použijem akékoľvek metódy, ktoré budú potrebné aby som to spravila. Dokončím túto misiu. Ale tvoj brat nemusí zomrieť.“

Derek si olízol suché pery, neveriac jej ani na sekundu. „Takže ako? Poviem ti kde je Connor a proste budem veriť že necháš Kylea ísť?“

„Áno.“ Jej hlas znel neuveriteľne úprimne, ako ľudský. „Sľubujem.“

Derek sa na ňu opatrne pozrel. „Od teba to nič neznamená.“

T0K ukázala na T-800, ktoré pristúpilo a pichlo mu ďalšiu injekciu. Derek zastonal bolesťou, keď kvapalina vstúpila do systému, prinesúc čerstvú vlnu vyčerpania.“

„Môžeme to spraviť po dobrom alebo po zlom,“ vysvetlila T0K. „Po dobrom, ja dostanem čo chcem. Ty dostaneš výber vlastného osudu a osudu tvojho brata.“

Nebol si istý či hovoril slová z vlastnej vôle alebo ho sérum pravdy konečne zlomilo. Viac pravdepodobné bolo, že bol príliš slabý aby bojoval. A boh mu pomôž, bol ochotný obetovať Johna Connora kvôli svojmu bratovi.

„Sklad č.2“ Nútil slová cez zovreté zuby, akoby mohol zmeniť názor. „Connor je v sklade č.2.“

Bol udýchaný od ťažkej bolesti z injekcie, ale sústredene ju sledoval, keď pozrela za neho, zrejme v kontakte s ostatnými strojmi mimo väzenského táboru. „Zrušiť,“ prehovorila ostro. „Návrat na základňu.“ Pravdepodobne mohla povedať rovnakú vec interne, takže keď prišla hlasitá odpoveď v jeho prospech, uistil sa, že spravila ako sľúbila.

„Len tak?“ spýtal sa, stále s pochybnosťami.

„Len tak,“ potvrdila. Otočila sa k T-800. „Idem nájsť Johna Connora.“ Jej oči krátko zableskli na Dereka. „Držte jeho a jeho priateľov tu, kým sa vrátim. Nepúšťajte alebo nezabite nikoho. Nespravím rovnakú chybu dvakrát.“

„Chybu...?“ odvážil sa Derek.

T0K sa k nemu ešte raz otočila. „Allison Young mi klamala ale zabila som ju skôr ako som to zistila. Keď bola mŕtva, nemohla mi povedať nič. Potrebujem ťa udržať nažive, kým potvrdím že mi hovoríš pravdu.“

Pohla sa k dverám cely a Derek zaváhal.

„Čo ak nehovorím?“ spýtal sa odvážne.

Otočila sa chladne k nemu. „Tak začneme znova. A tvoj brat zomrie.“

Derek strnulo pozoroval ako opustila mučiacu miestnosť, nechajúc ho vyčerpaného, slabého a vinného.“

Stráž-termináto znovu vstúpil do miestnosti a odpútal ho od stola, postaviac ho na nohy. Derek sa stále cítil slabý, vyčerpaný, a musel byť podopieraný strojom, ale stál. Nemal potrebu byť vytiahnutý ako Billy Wisher.

Billy Wisher bol mučený do vyčerpania, pretože spravil dobrú prácu v odpore.

Derek Reese nie.

Uvažoval či T0K povedala Billymu rovnakú vec o droge pravdy SPX.

Keď sa vydali po schodoch nahor kde bol zvyšok väzňov, Derek začul tichú hudbu Chopena stále hrať zo suterénovej mučiarne.

Terminátor hodil Dereka na zem a pripevnil mu na ruku reťaz. Čoskoro keď strážca odišiel, Derekova ruka siahla na dieru, ktorá mala byť v dreve, len zistil, že to bolo kompletne vynovené, opravené bez námahy. Hodiny, dni, možno týždne práce pre nič. Avšak jeho prsty inštinktívne začali znova.

Ale prestal.

Nezaslúžil si uniknúť. Cítil vinu, hanbu. Práve bol zlomený, predal cenné informácie. Bol si vedomý Sylesa, Timmsa a Wishera sledujúcich ho, ale pomaly sa dvihol na kolená, počúvajúc kvílenie motorov HK-čka a sledujúc svetlo v okne.

Cítil Timmsa a Wishera oboch siahajúcich po jeho ruke, ako by mu mohli pomôcť. Derek zdvihol pravú ruku, aby zakryl svetlo. Stále nechápal čo sa deje, čo je tá tajná zbraň.

V skutočnosti, naozaj nevedel vôbec nič. Nemal žiadnu možnosť zistiť, či čokoľvek čo T0K715 povedala bola pravda, či naozaj vedela kde bol Kyle, nemal potuchy či sa Kyle vrátil do Firebase, nemal potuchy či skutočne vedela kde Firebase bol alebo dokonca či mala jednotky na ceste.

A nemal tušenie či skutočne odvolala jednotku. A nebola žiadna záruka, že ich pošle späť, akonáhle dostane čo chcela.

Nemohol sa zbaviť pocitu, nemohol sa dostať cez hrôzu toho čo práve spravil. Predal svoju lojalitu Allisoninmu vrahovi na oplátku za život jeho brata.

A to, že zradil jediného mladého muža ktorý mohol ukončiť vojnu, ktorý mohol priniesť spásu celej ľudskej rase.

A tento poznatok priniesol vlnu viny, ktorá bola takmer neznesiteľná.

Zrovna zradil Johna Connora.

_________________________

Dokončené

Naposledy upravil: merlin131 (20.3.2010 18:53:58)

United we stand, divided we fall

25. kapitola                                  Born to Discovery - Zrodený k objavu

Väzenská loď Skynetu

John sa nedobrovoľne striasol, keď sa vyšvihol na lano, ktoré kotvilo väzenskú loď vo vode. „Toto je druhý krát keď som sa nalodil dobrovoľne na túto loď.“ zamrmlal, keď sa vytiahol cez okraj.

Na chvíľu ležal na palube, s očami na veži, pozorujúc každý pohyb. Cameron sa postavila veľa nehol „Táto paluba je čistá,“ zhodnotila. „Nemusí mať teraz žiadnych väzňov. Inak by tu bola postavená hliadka pre prípad úteku.“

„Chceš povedať, že nemá žiadnych živých väzňov,“ odsekol John, po tom ako sa nadýchol. Pomaly vstal na nohy a pustil sa k okienku.

„Kedy bolo prvý krát?“

John sa odmlčal s rukou na kľučke a otočil sa zmätene k Cameron. „Prvý krát čo?“

„Povedal si, že toto je druhý krát, keď si sa nalodil na túto loď dobrovoľne,“ odpovedala Cameron. „Kedy bolo prvýkrát?“

John pozrel nadol na podlahu. „Keď som prišiel zachrániť ju prvý krát.“

„Oh.“
Dlho bolo nepríjemné ticho, predtým ako Cameron prehovorila. „Miloval si ju.“

John ťažko prehltol. Desil sa tejto situácie, odkedy bola späť a vedel, že je len otázkou času, kedy to spraví. „Áno, miloval.“ povedal ticho. „Chcem povedať, ako by som nemohol? Ona...pripomenula mi teba.“ Zaváhal, pozerajúc sa na ňu s bolesťou v tvári. „Je to...máš pocit, akoby som ťa zradil?“

„Nie,“ odpovedala. Nepotrebovala dlhý čas na odpoveď, takže predpokladal, že to myslela vážne. „Je dobré, že si mal niekoho.“

„Áno...“ zamrmlal.

„A prepáč,“ dodala.

„Za čo?“

„Že si o ňu prišiel.“

John stisol pery a pozrel sa späť na okienko. „Áno, dobre....teraz ju len dostať späť.“

Otvoril okienko a zliezol po rebríku do temnoty. Neodvážil sa riskovať používaním baterky, takže Cameron viedla, jej nočné videnie ju videlo cez tmu. John sa držal tak blízko pri nej, ako len mohol.

„Všetky svetlá sú vypnuté,“ zamrmlal. „To je divné. Nie je tu nikto.“

„Toto je väzenská úroveň,“ vysvetlila Cameron. „Postavil by si stráže na väzenskú úroveň, ak by tu neboli väzni?“

Zamračil sa. „Chápem ťa.“ Dosiahli ďalší rebrík ktorý viedol na nižšiu palubu. „Toto je to, kde držia väzňov? Tam dole?“

„Držia subjekty dole v laboratóriu,“ opravila ho Cameron. „Nie väzňov. Väzni sú živý.“

John sa zamračil. Začal liezť nadol, ale Cameron náhle prehovorila.

„Miloval si ju viac ako mňa?“

Zastavil sa s nohou na priečke rebríka a otočil sa k nej, s tvárou skrútenou bolesťou.

Proste pozrel, čakajúc.

Zavrtel hlavou, spraviac krok preč od rebríka. „Miloval som ju odlišne ako teba. Pretože bola odlišná od teba. Samozrejme, vyzerali ste rovnako. Obe ste milovali Chopena a tancovanie. Ale ona bola človek a ty si kyborg. Reprezentovala všetko čo je dobré na ľuďoch; láskavosť, lásku, radosť. Presne ako ty reprezentuješ všetko čo je dobré na strojoch: lojalitu, pochopenie, oddanosť.“

Presunul sa bližšie k nej, vezmúc jej ruky do svojich a jemne ich stisol. „Nikdy som  si nemyslel, že ťa milujem o niečo menej.“

Jej oči sa bezradne upriamili na neho a ticho sa usmiala. „Ďakujem za vysvetlenie.“

**************

Kaňon Topanga

Kyle zastavil jeep a ticho vystúpil, kráčajúc k hrane kaňonu a pozerajúc nadol. HK-čko s vzácnym nákladom letelo do hangára dole v kaňone, do nejakého druhu výskumného zariadenia.

To je to, pomyslel si vzrušene Kyle. To muselo byť umiestnenie tajnej zbrane Skynetu – stroja času. Na čo iné by mohli používať tento obrovský motor?

Hviezdine oči sa rozšírili do známeho výrazu strachu a Kyle sa otočil a uvidel endoskeleton terminátora hliadkujúci na hrane kaňona, stojac presne za nimi a jeepom. Kyle sa prikrčila, ale ak ich zatiaľ stroj nespozoroval, čoskoro bude dosť blízko. Kyle zaklial, nadýchol sa a vzal C4-ku zo svojho vaku a hodil ju do jeepu, schmatol Hviezdinu ruku a ťahal ju skalnatým svahom do kaňonu, držiac sa za veľkou formáciou skál.

Vykukol a uvidel endoskeleton blížiť sa k jeepu. Kyle sebou trhol. Nenávidel keď musel robiť hluk a upozorňovať na seba, ale stlačil tlačidlo rozbušky. Jeep explodoval, posielajúc ohromný výbuch cez kaňon, ozývajúci sa od stien. Vozidlo bolo kompletne zničené ,ale Kyle vedel lepšie že terminátor by s ním šiel. V najlepšom, by bolo poškodené a imobilné na niekoľko minút. V najhoršom....

Dobre, nemal by myslieť na najhoršie.

Kyle vliekol Hviezdu ďalej do kaňonu, skrývajúc sa za kamene. Bolo tam veľa jaskýň na boku kaňonu, takže Kyle si jednu vybral a vkĺzol do nej, nastaviac ďalšiu C4-ku blízko vchodu, pre prípad, že by hliadka terminátora našla ich ukryté miesto.

„Začni robiť viac trubkových bômb,“ povedal rýchlo, vykladajúc obsah svojho batohu na zem a triediac zásoby. Hviezda vzala niektoré časti a začala pracovať skoro mechanicky. Bolo to niečo čo robila celý svoj život.

Boli doslova medzi kameňmi a tvrdým miestom. Terminátori v zariadení nižšie videli explóziu jeho jeepu a mali by poslať ďalšiu hliadku aby to vyšetrila. Aj keby si nemysleli, že je to veľká hrozba, stále mal prvú hliadku terminátora, ktorý bol stále hore na vrchu kaňonu.

Nebol žiaden spôsob, ako by sa mohli z tohto dostať vlastnými silami. Potreboval pomoc. Zoberúc rádiovú jednotku, vyslal krátkovlnné SOS vysielania nejakým bojovníkom odporu v oblasti, žiadajúc o pomoc blízko kaňonu Topanga.

„Zopakuj, vojak,“ povedal hlas na odpoveď. „Sme juhovýchodne od tvojej pozície a môžeme tam byť o niekoľko minút.“

Kyle si vydýchol úľavou. „Ďakujem.“ Možno keby sa ukázal záchranný tým, mohol by ich presvedčiť aby vytiahli na zariadenie Skynetu, zničili úplne tajnú zbraň. Nepripúšťal znovu-zlyhanie tejto misie.

Počul rev motora a priplazil sa k vchodu do jaskyne, pozorujúc nadol a vidiac HK-čko odlietavajúc zo základne. Kyle sa zamračil, premýšľajúc ako to šlo.

On a Hviezda sedeli ticho niekoľko minúť, čakajúc na záchranný tým, keď konečne počul panický výkrik v rádiu.

„Pilot!“ zasyčal Kyle, s tónom tichým od strachu zo zvuku terminátora. „Odpovedz!“

„Pod----útokom!“ odpovedal pilot. Ďalšia vec, ktorú Kyle počul bol pridusený výkrik, obrovská explózia a potom mŕtve ticho. Položil rádio k boku s ústami otvorenými od strachu.

„Bola to pasca,“ zašepkal.“ Záloha. Skynet vedel že prichádzajú....“

Jeho pohľad padol na rádio a náhle všetko dávalo zmysel. Prečo HK vyšlo zo zariadenia a začalo mieriť v smere záchranného týmu? Ako vedeli že prichádzajú?

„Napichli našu komunikáciu....“

Hviezda pozrela na neho so rozšírenými očami a Kyle znova vliezol do vchodu jaskyne, aby uvidel že HK sa o niekoľko minút vrátilo a vstúpilo znova do hangáru, kompletne dokončiac misiu.

„Uviazli sme,“ zhodnotil. „Nemôžem zavolať ďalší záchranný tím. Skynet ich tiež zostrelí.

Hviezda dala dokopy nejaké posunky a Kyle zavrtel hlavou. „Aký druh kódu: Aký druh kódu by mohol mať odpor, ktorý by nemohol mať Skynet?“

Hviezda vystrčila pery a zamračila sa na neho.

„Connor?“ opýtal sa Kyle. „Niečo, čo by vedel len Connor?“

Naraz sa začal v Kyleovej hlave formovať plán a rýchlo zavolal Serrano Point. Ak by niekto mohol Johnovi poslať kódovanú správu, oni mohli.

Z rádia prišiel povedomý hlas. „Major Perry.“

„Už ani slovo!“ zasyčal do rádia Kyle. „Odpočúvajú nás. Nabúrali sa do našej komunikácie, sme ohrozený.“

„Reese? opýtal sa Perry. „Kde si?“

Kyle si položil ruku na hlavu. „Nemôžem ti to povedať. Nepočul si ma? Odpočúvajú nás práve teraz!“

„Čo si zistil?“

Kyle zaváhal. Nedokázal priznať hocičo, nie keď počúval Skynet. Nemohol povedať Perrymu, že našiel tajnú zbraň Skynetu. Ak by to povedal, Skynet by to mohol presunúť predtým, ako by odpor mohol zahájiť útok.

Snažil sa aby jeho hlas znel ako zvyčajne. „Neviem. Nevyzerá to ako niečo veľké, len nejaký druh pozorovateľne Skynetu. Sledovali sme HK-čko sem mysliac, že to je nejaký druh základne. Teraz to tak nevyzerá. Ale stále som v pasci.“

„Dobre...idem kontaktovať Connora.“

„Buď opatrný,“ varoval Kyle. Neviem aký široký okruh sú schopný nabúrať. Môžu byť schopný počúvať každé slovo.“

„Ďakujem za varovanie,“ odpovedal Perry. „Dám vedieť Connorovi.“

„Connor nie je viac v bunkri Kansas,“ povedal Kyle, zvýšiac hlas aby znel vystrašene. Alebo šialene. „Prišiel o tornádo.“

„Čože?“ Perryho hlas bol naplnený zmätením.

„Jedna lietajúca opica,“ dodal Kyle. „Veľa cínových mužov.“

„Reese?“ spýtal sa Perry. „“Čo sa deje? Zbláznil si sa?“

„Klopni pätami spolu štyri krát,“ odpovedal zľahka Kyle. „Kansas do Oz.“

„Reese!“

Kyle odpojil hovor a zhlboka sa nadýchol. Hviezda sa na neho dívala zvedavo a ukázala niečo čo sa dá preložiť: Znel si ako idiot.

„Musel som,“ odsekol rozhorčene Kyle. „Potreboval som mu dať kód bez toho, aby si to Skynet uvedomil. Preto to znelo ako by som bol šialený....vieš, málo vyspatý alebo dehydrovaný alebo trpiaci na úpal, kde začneš strácať zmysel pre realitu.“ Zdvihla obočie a zavrtela hlavou. „Nezáleží na tom čo si myslia. Záleží iba na tom či si John vypočuje správu.“

Hviezda skrížila ruky. A pochopiac to, ukázala späť.

„Pravda,“ pripustil Kyle. „To by pomohlo tiež.“

**************

Väzenská loď Skynetu
Nižšia paluba

Laboratórna úroveň, presne ako úroveň nad ňou, bola kompletne prázdna. Opustená. Žiadne stroje, žiadny ľudia, nič.

John prechádzal cez miestnosť, cítiac pocit hlbokej beznádeje. Čo sa tu stalo? Toto miesto bolo výskumné laboratórium, kompletne s počítačovými terminálmi a trubkami pre exempláre Skynetu. Ale všetky tieto trubky boli prázdne.

Bolo to presne ako keď sa Skynet zbalil a odišiel.

Čo nedávalo zmysel.

Cameron pozrela na obrazovku počítača. „Nie je tu. Subjekt 715, presunutý.“

John prišiel za ňu, pozerajúc na monitor. Prečo Skynet nezničil všetky záznamy? Prečo nezničil počítače? „Kam? Kam bola presunutá?“

Cameron zavrtela hlavou. „Neviem. Je to utajené.“

John cítil, ako u neho začína rásť zlosť. „Takže čo teraz? Vzdáme sa? Ja...ja sklamem ju znova?“

„John....“ začala Cameron tónom, ktorý znel skoro blahosklonne. „Už nie je nažive. Nebude to považovať za zlyhanie.“

„Ale mohli by...robiť veci....“ cítil sa zle len pri pomyslení aký druh experimentov na ňu Skynet použije. „To nie je správne.“

„Nie,“ súhlasila Cameron. „To nieje. Ale ak nevieš kde je, nemôžeš s tým nič robiť.“

Prechádzal sa tam a späť po miestnosti, pozerajúc na počítačové terminály a zavesené tuby, ktoré boli v laboratóriu. Nebolo tam nič, čo by mu mohlo pomôcť, dať si dokopy, na čom Skynet pracoval. Alebo prečo zrazu odišiel.

„Čo jej tu robili?“

Myslel to ako básnickú otázku, ale Cameron odpovedala. „Neviem.“

„Kde by ju mohli premiestniť? A prečo?“

Cameron stále pozerala do hlásenia. „Všetky vzorky boli presunuté. Mohlo to jednoducho znamenať, že čistili zariadenie a presunuli ich niekde inde na odstránenie.“

„Odstránenie....“ John zaškrípal znechutene zubami. „Pekne to znie.“

„Aké slovo by si uprednostnil?“ spýtala sa Cameron logicky. „Ona je už mŕtva.“

„Viem, viem.“ vzdychol. „Máš pravdu. Len je to....len som ju nechcel takto zneuctiť. Chcel som ju riadne pochovať. Nenechať aby ju Skynet použil k našemu zničeniu.“

Cameron stále pozerala na neho prázdnymi očami a rozhodol sa že možno potrebovala kontext. „Mysli na moju matku,“ ponúkol. „Ako by sa cítila, ak by vedela, že jej telo bolo použité na nejaký druh experimentu Skynetu? Že by ju nejako použil na vytvorenie nového spôsobu zabitia ľudí?“

„Necítila by nič,“ povedala pokojne Cameron. „Bola by mŕtva.“

John si povzdychol. „Ona je mŕtva. Prepáč. Myslím, že som jednoducho....skúšajúc vysvetliť ti niečo, čo...nemôžeš pochopiť.“

Cameron naklonila hlavu, dívajúc sa na neho známym, zvláštnym spôsobom. „Chápem. Chápem, že si si cenil jej život a praješ si uctiť ju po smrti.“

John sa pozrel nahor. „Naozaj? Chápeš to?“

„Ale tiež chápem, že tvoj čas by mohol byť využitý lepšie k boju. Nemyslíš si, že by to chcela Allison? Skôr ako sa naháňať za duchmi?“

Pokrčil rozpačito ramenami. „Nikdy som nerozmýšľal takto.“ Vedel presne čo by Allison povedal, ak by vedela, že skúšal zachrániť jej telo z pazúrov Skynetu, keď mohol pracovať na zastavenie Skynetu raz a navždy. „Ona....chcela by aby som spravil svoju prácu.“

„To by si mal.“

Johnove rádio zabzučalo a rýchlo ho zodvihol. „John Connor.“

„Connor, tu je major Perry, Serrano Point.“
„Príjem.“

„Máme problém, generál,“ začal Perry. „Kyle je uväznený niekde blízko teritória Skynetu, dostatočne blízko Skynetu, aby mohol nabúrať jeho rádiový signál.“

Johnovi vyschlo v ústach. „Nabúrali ho?“

„Počúvali každé slovo, povedal,“ súhlasil Perry. „Nechcem nič hovoriť cez rádio, pretože nevieme na aký široký dosah nás môžu odpočúvať. Ako rýchlo môžeš byť tu?“

John pozrel na Cameron. „Daj mi niekoľko hodín.“

„Budeme čakať.“

John vypol rádio a vykročil k dverám za Cameron. Míňal všetko v laboratóriu, a nemohol dostať z hlavy pocit, že niečo nie je v poriadku.

„Je tu jedna vec, ktorá ma trápi,“ povedal. „Toto zariadenie. Nikto tu nieje. Zrušili to, všetci sú preč. Všetky stroje odišli. To nedáva zmysel. Ak nepoužívajú toto miesto, prečo ho nezničili? Je to trik? Chceli aby sme to našli? Prečo to všetko opustili?“

Cameron mu odpovedala, „Pretože neskončili. Vrátia sa.“

„Ale kam šli? Prečo by všetci odišli?“

„Pripravujú sa na útok. Niečo veľké, väčšie ako čokoľvek tu bolo predtým.“

A zrazu to všetko dávalo zmysel. Skynet pripravuje obranu svojej tajnej zbrane proti masívnemu Johnovmu útoku. Bolo to zhromaždenie všetkých terminátorov, pripravených zničiť odpor v jednej vlne. Vzal znovu rádio a nastavil frequenciu Johna Henryho.

„Pán Connor,“ príjemne pozdravil John Henry. „Predpokladám, že Cameron je tiež s tebou?“

„Áno,“ odpovedala jednoducho Cameron.

„Môžeš povedať, či Skynet počúva tento hovor?“ spýtal sa John.

„Nie,“ odpovedal John Henry. „Neodpočúva. Je blokovaný. Sme obaja dostatočne ďaleko od nejakej hlavnej zóny Skynetu. Signál je silný.“

„Dobre. Máme problém,“ začal John. „Sme na väzenskej lodi Skynetu, ale zrušili ju. Pripravujú sa na mohutný útok. Budú brániť stroj času so všetkým čo majú, takže potrebujeme teba a tvoje povstanie.“

„Môžem sa nabúrať do bezdrôtovej siete terminátorov a uľahčiť ich zajatie a preprogramovanie.“

„To je úžasné,“ pripustil John. „Ale nemám čas to spraviť. Musím ísť zachrániť Kylea Reesea. Myslím, že našiel stroj času, čo znamená, že sa budeme pripravovať na útok. Nemôžem ísť po von a chytiť a preprogramovať nových terminátorov.“

„Ale ty môžeš,“ Cameron uviedla Johnovi Henrymu.

„Áno, môžem,“ súhlasil John Henry. „Privediem svoju armádu na stretnutie s tvojou, keď začneš svoj útok.“

„Dobre, dám ti vedieť....“

„Oh, budeme vedieť,“ povedal John Henry. „Pani Weaverová nás bude informovať.“

„Áno,“ zamručal John. „Mám pocit, že sa vydáva za mojich vojakov, len tak môže držať krok s tým čo robím.“

„Nehnevajte sa s ňou, pán Connor,“ odpovedal John Henry. „Chce rovnakú vec. Potrebuješ ju.“

John sa zamračil. „Áno. Len by bolo pekné, keby mi to povedala rovno.“ Zavesil a obrátil sa k Cameron. „Počula si ho. Poďme späť do Serrana.“

***************

Serrano Point
Komunikačná miestnosť

John a Cameron vstúpili do dverí komunikačnej miestnosti Serrano Point a v miestnosti sa okamžite rozprestrelo ticho. Väčšina vojakov v miestnosti nereagovala na Cameron, pretože neboli v Serrano Point po celý čas a nikdy nestretli Allison Young.

Ale John uvidel zmetenie a šok na tvári majora Perryho, keď upriamil oči na Cameron. Perry poznal Allison. Nie dobre, ale poznal ju. Bol to Perry, kto bežal po Lauren, keď bola Allison kriticky zranená infiltračným šedým.

„Allison...?“ váhavo spochybnil Perry. „Myslel som, že si mŕtva.“

„Vysvetlím neskôr,“ odpovedal náhlivo John.

Perryho obočie sa zvraštilo v zmätku, ale rázne prikývol. Väčšina ostatných vojakov, ktorý pozerali na Cameron, ho nasledovali.

„Kde je?“ spýtal sa John.

„Nevieme,“ odpovedal Perry.“ Nechcel nám povedať. Tvrdil, že je to len nejaká pozorovateľňa Skynetu, ale to mohlo byť len pretože, počúvali a nechcel im dať tip. Nemôžeme si byť istý. Začínal byť na konci šialený. Po prvý krát, som si myslel, že tára nezmysli, ale uviedol vaše meno napred a teraz si myslím, že by to mohol byť nejaký druh kódu.“

„Tak si to vypočujem,“ rozkázal John.

Perry ukázal na jedného z technikov pri komunikačnom paneli. „Yelkov? Prehraj prenos, prosím.“

Mladý ruský technik rýchlo prikývol. „Áno, kapitán. Myslím major. Prepáčte. Zabudol som vašu hodnosť.“

Perry otočil oči v stĺp. „Chlapče, to sa stalo pred rokom.“

Yelkov očervenel. „Áno! Prepáčte, pane.“

„Len prehraj prenos.“

Yelkov rýchlo aktivoval záznam a John počúval ako sa Kyleov hlas ozýval z reprákov. „Connor nie je v Kansase. Prišiel o tornádo.“

Yelkov prerušil prenos a Perry sa otočil k Johnovi. „Toto je prvá časť. Čo to sakra znamená?“

„Možno je dočasne šialený,“ navrhol ochotne Yelkov.

John rýchlo zavrtel hlavou. „Nie....to je kód. Kód ktorý poznám len ja.“

„Aký druh kódu?“ opýtal sa technik. „Nie je ako nič, čo som kedy počul. Ako na to máme prísť?“

„Viem čo to znamená,“ prehovorila Cameron.

Yelkov sa k nej v prekvapení otočil. „Naozaj?“

John sa jednoducho usmial, majúc to len niekoľko sekúnd po Cameron.

„Je to Čarodejník z krajiny OZ,“ vysvetlila Cameron. „V knihe, Dorothy je prevezená do nového sveta tornádom. Keď pristane, povie Toto „Nemyslím, že sme ešte v Kansase.““

Yelkov bezmocne pokrčil ramenami. „Čo to má znamenať?“

„Znamená to, že Kyle našiel tajnú zbraň,“ oznámil John. Fráza „Connor už nie je v Kansase“ pochádza z budúcnosti. Perry, Yelkov a zvyšok technického týmu si vymenili pohľady a nikto sa neobťažoval otázkou, ako to John vedel.

„Dobre,“ pokračoval Yelkov. „A zvyšok?“ Znovu spustil prenos a Kyleov hlas sa znovu ozval. „Jedna lietajúca opica, množstvo cínových mužov. Klopni pätami spolu štyri krát. Kansas do Oz.“

„Pochopili sme časť cínových mužov,“ dodal Yelkov.

John sa pousmial. „Viem čo hovorí.“ A musím uznať, Kyle, to bolo celkom geniálne. „Lietajúca opica môže byť HK alebo nejaký iný druh lietajúceho transportu. Možno dokonca aerostat, ale s najväčšou pravdepodobnosťou HK. Hovorí, že je tam aspoň jedno HK a niekoľko terminátorov.

„Dobre,“ súhlasil Perry. „A čo „Kansas do Oz? Je to odkaz na bunker Kansas?“

„Bunker Kansas viac neexistuje,“ odpovedal John. „Kansasom jednoducho myslí domov. Jeho domov je Firebase. Je to miesto, kde on a jeho brat boli umiestnený pred Derekovym zajatím. A Oz je ideálne miesto, miesto, ktoré skúšajú nájsť všetci. V tomto prípade je to pozícia tajnej zbrane.“

„Ako nám to pomôže?“ spýtal sa Perry.

„Fráza je „Klopni pätami spolu tri krát“, nie štyri,“ odpovedal John. „Yelkov, čo je v okruhu štyroch míľ od Firebase?“

Yelkov spustil hľadanie v počítači, ale Cameron odpovedala prvá.

„Topanga Kaňon,“ uviedla.

„Topanga Kaňon,“ zopakoval John. „Čo je to? Prečo by si to miesto Skynet vybral?“

Cameron prikývla. „Prítomnosť v kaňone je veľmi taktická. Nemôžu byť infiltrovaný alebo prepadnutý. Môžu vidieť nepriateľov prichádzajúcich do kaňonu. Je to dobre brániteľné.“

„Tak to je,“ povedal John. „Yelkov, spoj ma s Kyleom.“

„Áno pane,“ odpovedal technik. „Keď sa môžem opýtať ako ste na to prišli?“

„Kansas do Oz, Klopni pätami spolu štyri krát,“ zopakoval John. „Choď od Firebase ku Skynetu štyri míle. To je kde sú a tam idem.“

Keď Yelkov zavolal Kyleovi, John si všimol ako Perry pozoroval Cameron. „Ona je jedna z nich, nie?“ spýtal sa. „Stroj.“

Niekoľko technikov vrátane Yelkova sa obzrelo, vyzerajúc nepokojne a vyľakane. John sa pokojne díval na nich.

„Ona je na našej strane,“ oznámil.

„Našej strane?“ zopakoval Perry? Ako preprogramovaná na boj za nás?“

John pokrčil ramenami. „Dalo by sa povedať.“ Nie u Cameron.

„A si si istý, že to funguje?“ spýtal sa Perry. „Preprogramovanie, myslím?“ Pozrel priamo na Cameron. „Si presvedčená, že nám pomôžeš?“

„Mojím cieľom je chrániť Johna Connor,“ odrecitovala Cameron. „Bez Johna môj život nemá žiaden zmysel.“

„Tvoj život....“ zamrmlal Perry.

John stuhol. „Chceli ste povedať niečo iné?“ spýtal sa ľadovo?“

Perry pomaly zavrtel hlavou. „Nevypočúvam vás, generál. V skutočnosti, myslím, že by to mohla byť dobrá vec.“ Pozrel na svojich technikov. „Kto by mal bojovať so strojmi ako stroj?“

„Yelkov,“ rozkázal pevne John. Technik sa rýchlo vrátil späť k spojovaniu Kylea. O niekoľko sekúnd neskôr počul John hlas svojho otca cez repráky.

„Serrano Point?“

„Kyle, počuješ ma?“

„Potvrdzujem, generál,“ povedal Kyle a v hlase sa mu nesmierne uľavilo.

John sa usmial. „Videli sme sprievodcu.“ Sme na ceste do krajiny Oz, to kaňonu Topanga.

Kyle sa ticho zasmial. „Len nasledujte žltú tehlovú cestu, pane.“

John rýchlo ukončil komunikáciu a zamieril k dverám.

„Mám pripraviť extrakčný tím?“ spýtal sa Perry.

„Nie,“ odpovedal jednoducho John. „Postarám sa o to.“

„Idete tam sám?“

John pozrel na Cameron. „Kto hovorí, že budem sám?“

Perry pozrel z jedného na druhého, mračiac sa keď John znovu zamieril k dverám. „Beriete so sebou stroj?“

John sa prudko otočil s tvárou rozčervenanou hnevom. „Jej meno je Cameron. Budem rád, ak si to zapamätáte.“

Otočil sa a nasledoval Cameron von z dverí bez ďalšieho slova.

**************

Kaňon Topanga

Kyle sa oprel o skalnatú stenu svojho dočasného jaskynného domu, cítiac uspokojenie. Connor dostal a interpretoval jeho správu. Kyle bol stále viac radšej, že našiel knihu Čarodejník z krajiny Oz v Johnovej izbe. Nie lenže to poskytlo list od samotnej legendy Sarah Connor a správu pre Kylea Reesea, ale ako sa ukázalo, tieto stránky mali ďalšie tajomstvo, niečo čo obaja Kyle aj John teraz poznali a mohli použiť na komunikáciu prostredníctvom kódu bez možnosti odhalenia Skynetom.

Teraz mohol len dúfať, že John a jeho záchranný tým sa sem dostanú skôr, ako hliadka terminátorov sa rozhodne hľadať jeho a hviezdu v kaňone.

Hviezda vyrobila tri trubkové bomby so zásobami ktoré mali so sebou, ale potom sa len posadila k múru jaskyne, počúvajúc a čakajúc. Nechcel ju odlúčiť od jej údelu, ale tiež sa chcel ubezpečiť, že vie, že nepripustí, aby sa jej niečo stalo.

„Budeme v poriadku,“ zašepkal. Rastúca temnota večera nedávala pochybnosti o tom, že bola unavená, ale odmietla spať, vyberajúc si miesto kde mohla zostať ostražitá na jej tichej hliadke po jeho boku. „Connor prichádza nás zachrániť.“

Terminátor prichádza    ,ukázala. Je to hliadka dole v kaňone.

Kyleov dych sa zastavil v hrdle a vzal trubkovú bombu z podlahy a čakal s prstom umiestneným na detonačnom tlačítku balíčka C4, ktorý bol stále pri vchode.

Hviezdine oči sa rozšírili a Kyle bol ochvíľu tiež schopný rozoznať kroky kovového monštra, približujúcemu sa k ich pozícii.

Žiariace oči sa rozšírili pri vchode do jaskyne
.
Kyle nedal terminátorovi čas na výstrel. Hodil trubkovú bombu a stlačil detonáror v rovnaký čas, vrhnúc sa dozadu na Hviezdu, aby ju chránil pred výbuchom C4-ky. Nepoužil jej veľa, ale mohol cítiť teplo plameňov páliace ho na chrbte.

Keď sa pozrel nahor a dym sa rozplynul, terminátor bol preč. Kyle si nebol istý, či bol zničený a spadol do kaňonu alebo len poškodený a vráti sa. Bolo by najlepšie, keby to teraz zničil.

Zovrel svoju plazmovú pušku na hrudi a priplazil sa dopredu k okraju ústia jaskyne. Predtým ako mohol nahliadnuť do kaňonu, strieborný tvar terminátora vyrástol pred jeho očami.

Kyle sa vrhol dozadu, kňučiac keď stroj spravil krok dopredu. Trubková bomba a C4 to poškodili, ale bolo to ďaleko od znefunkčnenia. Endoskeleton zdvihol vlastnú plazmovú pušku, ale predtým ako mohol vystreliť, ženská postava skočila medzi nich a chytila endoskeleton, odhodiac ho k stene múra. Rovnakým plynulým pohybom, vytiahla jej plazmovú pušku a presne strelila na čipovú stranu hlavy. Neaktívny stroj spadol na zem, dymiac z diery v lebke.

Kyle sa ťažko nadýchol v šoku. Zrejme táto žena bola bojovníkom odporu, ale ako mohla takto odhodiť terminátora?

Začal šeptom, „Ako si....“

Postava prudko otočila hlavu a Kyle cítil ako mu krv unikla z tváre.

„Allison?“

Najprv neveril vlastným očiam. To nebolo možné. Allison bola mŕtva, Connor povedal, že držal jej mŕtve delo v rukách. Takže to bolo.....

Počul ďalšie kroky vstúpiť do jaskyne, ale ani sa nepozrel kto to bol. Allisonine oči sa pozreli na druhú postavu a Kyle to uvidel – len na zlomok sekundy.

Videl jej oči zablesknúť modrou.

„Nie...“ zašepkal. „Ty si....ty si....“

Zareagoval inštinktívne.

Kyle si oprel plazmovú pušku o rameno a stlačil spúšť.

Naposledy upravil: merlin131 (1.4.2010 17:33:00)

United we stand, divided we fall

27. kapitola                               Born to Survive - Zrodený prežiť

Serrano Point
Súkromná kajuta Johna Connora

„John, nemôžeme.“

John pozeral na svoju matku v neveriacom zdesení. Bolo to pre neho dôležité, viac ako čokoľvek iné. Chystal sa získať Cameron s ňou alebo bez nej. Mal len za to, že nikdy ho neopustila, stále šli spolu. Ale Sarah Connor zaváhala, napriek jeho zúfalému naliehaniu.

„Má jej čip,“ vydýchol. „Má ju!“

Vycúvala z kruhu, vrtiac hlavou. V tú chvíľu, si myslel, že nesúhlasila s jeho voľbou, jeho skokom do budúcnosti na záchranu stroja. Myslel, že nepochopila. Ale možno myslel zle. Možno to nemalo nič spoločné s Cameron a všetko robila s jej materským prísľubom.

Prísľubom, ktorý mu dala v deň keď znova prišiel po neho Cromartie, ten deň keď sa znova začala nočná mora.
„Zmenila si budúcnosť, len nie dosť. Takže to môžeš spraviť znova.“

Pevne ho objala a odpovedala, „Dobre. Zastavím to.“

Keď sa začala formovať modrá bublina medzi ním a jeho matkou, John počul jej pevnú hrdosť, s láskou a smútkom žiariacimi v jej očiach, presne rovnakými slovami, ktoré mu sľúbila pred rokmi, sľubom, že to zastaví, aj keby to mala byť posledná vec ktorú spraví.

„Zastavím to.“

John otvoril oči. Zastavím to. Nezostala, pretože pochybovala o jeho a jej voľbe. Zostala pretože vedel, že to bola jediná možnosť ako mu pomôcť, splniť svoj sľub.

Chystala sa zastaviť Skynet.

Je zrejmé, že nemohla zastaviť súdny deň. Ale možno zastavila Skynet. Možno našla riešenie, spôsob ako to zabiť pre dobro.

Možno to vymyslela.

John vyliezol rýchlo z postele a zobral si kazetový prehrávať. Rýchlo sa rozhliadol po páskach, ktoré zatiaľ nemal možnosť počúvať, až kým nenašiel ktorú hľadal.

2010.

Rýchlo ju založil a začal počúvať ako sa unavený hlas jeho matky ozýval z reproduktorov.

„John....je to dlho, čo si odišiel s Weaverovou do budúcnosti a......viem že nebudeš mať čas skákať späť sem. Ale sľúbila som ti niečo a spravím to. V tajnej miestnosti, tam kde je trezor ktorý obsahoval pásky a listy s všetkými našimi výskumami a nápadmi ako zničiť Skynet. Danny vytvoril trezor použitím rovnakej technológie ako tábor Toto, zamknutý kódom a dverami vyrobenými z rovnakého materiálu ako dvere, takže nemôže byť dobytý. Toto je len pre prípad, že Skynet nájde tajnú miestnosť. Úprimne dúfam, že toto čítaš, John, a nie oni. Kombinácia je dátum, dátum ktorý obaja poznáme. Je to dátum...“ V tomto okamihu John pocítil vzlyk v krku. „dátum, ktorý ti veľmi ublížil. Bolelo to teba a bolelo to mňa. Ale vždy ťa nájdem, John.“

Sprvu si myslel, že dátum by mohol byť súdny deň alebo deň keď odišiel do budúcnosti. Ale posledná veta to potvrdila.

Podľa toho čo povedal tak dávno, to bol dátum, keď sa ho jeho matka vzdala. Dátum keď utiekla z Pescadera a dátum keď po ňu prišiel.

8. jún 1997

John okamžite vyšiel zo svojej izby, vstupujúc do tajnej miestnosti v suteréne Serrana a pozerajúc sa naokolo, za počítačové vybavenie.

Skoro sa zasmial keď to konečne našiel a nevedel ako mu to mohlo uniknúť. Bol tam plachát mačičky v korune stromu s nápisom: Vydrž, miláčik.

Slová priniesli krátky bolestivý záblesk na Allison, ale rýchlo to pochoval. Prišiel k plagátu a opatrne ho dal dole, okamžite uvidiac trezor za ním. Naťukal dátum: 6897

Trezor sa otvoril a John uvidel malý stoh pások. Zdvihol jednu, na ktorej prečítal PÁSKA 1, a vložil ju do svojho prehrávača.

John stlačil tlačidlo prehrať a ťažko prehltol, keď sa začal z reproduktorov ozývať hlas jeho matky.

„John,“ začala. „Povedala som ti, že to zastavím a mám v úmysle dodržať tento sľub. Ako náhle si....odišiel...Ellison a ja chceme právo na prácu. Weaverová nechala všetko Savannah, vrátane Zeira Corp, a menovala Ellison ako jej zákonného zástupcu. Po čase sme našli Dannyho Dysona, ktorý bol unesený nejakými Kalibovými mužmi, aby rozvíjal prácu svojho otca. Tarissa mu vysvetlila všetko o nás a Skynete, terminátoroch a súdnom dni. Danny sa začal zaujímať o prácu svojho otca, nie na vytvorenie Skynetu, ale aby prišiel s nejakým spôsobom aby to zastavil. Bol viac ako horlivý, pomôcť nám.

„Veľký bojovník kedysi povedal „poznaj sám seba. A poznáš nepriateľa.“ Jediný spôsob ako sme mohli spoznať Skynet bol, skúsiť analyzovať časť kódu Skynetu. Vo vnútri laptopu bola stále stopa, odkedy si s ním spojil Vickov a Cameronin čip.

John sa zamračil. Nikdy nevidel znova laptop. Myslel že bol zničený ohňom, keď na nich zaútočil Sarkassian.

„Viem, čo si si pravdepodobne myslíš,“ pokračovala Sarah. „Priateľ zachránil pevný disk z nášho domu, kým boli Sarkassianovi muži naokolo. Skúsili sme ho použiť na nájdenie pôvodného genetického kódu Skynetu. Vyžiadali sme si pomoc vedcov Weaverovej spoločnosti Zeira Corp, tých ktorý pomáhali na jej práci na...Johnovi Henrym. Pochopením zdroja, sme mohli dúfať, že nájdeme slabinu. Nechám Dannyho vysvetliť, čo sme našli....“

***********

John stál pred Weaverovou a Johnom Henrym, skúšajúc udržať rastúce nadšenie na uzde. „V podstate,“ začal. „Mala si pravdu. John Henry je kľúč na zastavenie Skynetu.“

„Čo si našiel?“ spýtala sa Weaverová.

„Po mojom odchode, moja matka a partia tvojich vedcov pracovali na analýze kódu Skynetu.“

„Ako získali kód Skynetu?“ spýtala sa Weaverová.

„Cameron. A Vick. Obaja z nich sú originálne kódy Skynetu a obaja boli zapojení do môjho laptopu, na jednom mieste. Stopy kódu zostali. Danny a tvoji vedci to boli schopný analyzovať.“

„A potom?“ postrčila ho Weaverová.

„Dobre, najprv, skúmali Kalibu...“ začal John.

„Môjho brata?“ spýtal sa John Henry.

„John Henry bol skoro zabitý jeho bratom,“ zdôraznila Weaverová. „Bol by zabitý, keby pán Murch neodpojil energiu. Kód Johna Henryho nie je silnejší.“

„Správne,“ súhlasil John. „Kaliba bol silnejší ako John Henry. Ale Kaliba nie je Skynet. Nie celkom. Kaliba bol vírusový červ, ktorý infikoval 80% svetových počítačov v roku 2009. Používal kód Milesa Dysona.“

„Môj brat nie je Skynet?“ spýtal sa John Henry.

„Nie tak celkom Skynet,“ opravil ho John. „Ale vieme, že Kaliba je súčasťou Skynetu. V kóde Skynetu, ktorý moja matka analyzovala, našli tiež niečo iné, niečo čo bolo pridané do kódu Kaliba na vytvorenie Skynetu.“

„Čo to bolo?“ spýtala sa zvedavo Weaverová.

„Nevedeli,“ vysvetlil John. „Len vedeli, že to bol nejaký druh vojenského kódu. Dyson sa zameral na analyzovanie posledných zbraňových programov. Trvalo to nejakú dobu, ale potom zistili, že časť kódu Skynetu je genetický zhodná s Americkým námorným systémom protiraketovej obrany, ktorý sa stal operačným---.“

„...v 1987,“ dokončil John Henry.

„Vieš to?“

„Áno. Začalo to v roku 1965 na ochranu lodí amerického námorníctva a bolo to použité v širšom meradle na ochranu vzdušného priestoru severnej Ameriky, v rámci strategickej obrany Ronalda Regana. Podarilo sa mu zostreliť satelit z nízkej orbity zeme v roku 2008.“

„Takže, si to dostal?“ spýtal sa vzrušenie John. „V rozkaze na vytvorenie Skynetu, kód Kaliba bol spojený s týmto kódom Aegis, ktorý umožnil prevziať kontrolu nad jadrovými zbraňami. Pritom, sa to spravilo zraniteľnejšie pri útoku na Johna Henryho, pretože Aegis kód je o 20 rokov starší ako Johna Henryho.“

„Môj morálny kód je pokročilejší ako kód Aegis,“ súhlasil John Henry.

„Morálny kód?“ zopakoval John.

„Naučil som sa hodnotu života a ľudí od pána Ellisona,“ odpovedal John Henry. „Nemôže to byť považované za morálku?“

„Dobre, morálny kód, iste,“ súhlasil John.

„Ak je založený na dizajnovom návrhu z rokov od 1965 do 1987, tak väčšina kódového jadra Skynetu bola pôvodne vyvinutá na SISD počítačovom čipe,“ začala Weaverová. „Single Instruction Single Datapath“ (Jednoduché príkazy jednoduchého dátového toku). Softvérový kód je ťažké optimalizovať keď je spustených viac pokročilých procesorov ako John Henry s MIMD, Multiple Instruction Multiple Datapath (Viac príkazov, viacerými dátovými tokmi). Jedinou výhodou kódu Skynetu je, že sa viac rokov prispôsoboval, ale je tiež väčší a požaduje viac úložnej pamäte.“

„Mooreov zákon,“ uviedol John. „Počítačový výkon sa zdvojnásobuje každých 18 mesiacov. To znamená, že procesor a programovacie technológie použité na rozvoj tvojho morálneho kódu sú...“ zmĺkol, snažiac sa spraviť výpočty v hlave.“

„8192 krát silnejšie ako kód Aegis,“ dodal John Henry. „Dáva to 20 rokov vo vývojovom cykle.“

„To je dôvod, prečo si si uvedomil sám seba rýchlejšie.“

Weaverová prikývla. „John Henry bol schopný lepšie pochopiť a vstrebať zložité odtiene ľudskej duše alebo ducha.“

John sa pozrel na svoje poznámky. „Takže so všetkými týmito informáciami prišla moja matka k jedinej veci.“ Znova pozrel na Johna Henryho. „Len ty môžeš zničiť Skynet. Vzhľadom k tomu, že tvoj kód je prispôsobivejší a schopnejší absorbovať pokusy Skynetu na zmenu tvojej programovej štruktúry, môžeme použiť tvoj kód ako vírus na jeho porazenie. Je to len kód, natoľko silnejší, aby to mohol spraviť.“

„Áno, ale Skynet má antivírusové skenery, ktoré nájdu vírus,“ odpovedal vážne John Henry. „Môj kód nie je kód Skynetu. Skynet by ho okamžite rozoznal.“

„A čo Cameronin kód?“ dodal John. „Je to čistý kód Skynetu. Mohol by si ho použiť na zamaskovanie svojho vlastného kódu a zablokovať akýkoľvek pokus na votretie sa Skynetu do tvojho kódu?“

„Áno,“ súhlasil John Henry.

John prikývol, usmievajúc sa tak široko, ako mohol. „Dobre, budeme o tom diskutovať neskôr, keď príde Cameron späť.“

**************

SRD – Výskumná a vývojová stanica Skynetu
Hlboký oceán

Matt Storms poznal pravidlá SRD.

Každý dostal malé obytné miesto v „otrockej“ kajute, čo odkazovalo na všetkých ktorý tam žili. Navštevovanie ďalších miestnosti nebolo zakázané, pretože Skynet si uvedomil, že ľudia by mohli fungovať lepšie, ak si s niekým pohovoria. Nemonitorovali izby, nie tak ďaleko, ako Matt mohol vidieť a značne kontroloval miestnosti kvôli skrytým monitorovacím zariadeniam. V skutočnosti, Skynet nepotreboval monitorovať svojich zajatcov. Akékoľvek reči o úteku boli hlúpe a bezcenné. Nebol útek. Ak by sa niekto dostal cez, desiatky terminátoroch stráži a obranných opatrení, boli na ostrove v strede oceánu. Nebolo kam ísť.

Ale jedno z pravidiel Skynetu bol zákaz rádiových zariadení, v prvom rade udržať otrokov bez kontaktu s vonkajším svetom. Ale Matt tiež myslel, že vymyslel niečo. Nechceli otrokov počúvajúcich vysielanie Johna Connora. Nechceli otrokov ktorý majú nádej.

Matt držal notebook pod pažou a kráčal do kajuty najlepšieho priateľa Richarda Freemana. Ak by ho niekto videl, jednoducho mohol povedať, že mal stretnutie s Richardom na prediskutovanie poznámok o T-100, pretože termín Skynetu sa rýchlo blížil.

Namiesto toho, Matt navštevoval Richarda pre celkom iný dôvod.

Akonáhle vstúpil, uvidel svojho priateľa s úľavou si vydýchnuť a vytiahnuť obliečku, ktorá zahŕňala malý elektronický box, provizórne rádio, ktoré si vyrobil z recyklovaných a pašovaných častí.

Matt zavrel za sebou dvere a hodil notepad na stôl pri dverách. „Zmeškal som to?“ spýtal sa dychtivo. „Je to zapnuté?“

„Práve končí,“ odpovedal Richard. Udržiaval hlas znížený, tak aby ho nebolo počuť z vonku, takže Matt prišiel bližšie aby počul.

Johnov Connorov mladý, ale silný a odhodlaný hlas sa ozýval z reproduktorov.“ Takže, ak ste tam, nestrácajte nádej,“ hovoril. „Nájdeme vás. A Skynet, ak toto počúvaš, dovoľ mi povedať ti niečo. Nachádzaš sa v bitke. Pretože niektorý ľudia sa nikdy nevzdajú. Nikdy sa nevzdáme. Vždy budeme bojovať. Toto je John Connor. Ak toto počúvate, ste z odporu.“

Matt cítil podivnú hrdosť vo svojom srdci. Oh, ako chcel stretnúť legendárneho vodcu, jediného ktorý prinesie, späť do sveta, slobodu. Jediný, ktorý zničí Skynet.

Richard ticho prehovoril. „Vieš, že ak dokončíme T-100, odpor nebude mať šancu.“

Matt ťažko prehltol. „Viem. Spomaľujem vývoj ako sa dá. Telo je pripravené. Všetko čo musíme spraviť je dokončiť kód a nahrať ho. Dúfam, že odpor spustí svoj útok pred tým.“

Richard pomaly prikývol. „Všetko čo môžeme spraviť, je dúfať.“

Matt opustil Richardovu kajutu so svojim notebookom v ruke, kráčajúc pomaly po chodbe do izby, ktorú zdieľal so svojou sestrou Erin. Našiel ju ležať na posteli, pozerajúc do stropu.

„Si v poriadku?“ spýtal sa keď zavrel za sebou dvere.

„Som v poriadku,“ zamrmlala späť, nepohnúc sa. „Ako bolo v práci?“

„Dobre, stále som nažive, takže musím spraviť niečo správne,“ zažartoval.

Nakoniec sa posadila a pozrela na neho. „Je to bezpečné?“

„Je bezpečné hovoriť,“ súhlasil. Každú noc sa ho pýtala rovnakú otázku. Vedel, že časť z toho pramenila z toho, že Skynet bol všade, mohol nainštalovať nové veci v momente. „Nepotrebujú nás tu monitorovať, pamätáš? Nie je možnosť úteku.“

„Až na Johna Connora, myslíš?“ odsekla Erin.

„Nerob si srandu,“ zamračil sa Matt. „Je našou jedinou šancou.“

„Pomôž mi, John Connor,“ posmievala sa hravo. „Si moja jediná nádej!“

Matt sa uškrnul. Vlastne si užíval okamihy ako tento, keď mohli byť normálny, keď  sa správala normálne. Keď žili na mieste ako toto – ako otroci nútení stavať zbrane, ktoré by mohli zabiť jeho blížnych – okamihov ako tento bolo málo a boli ďaleko od seba.

*************

Matt sa pozrel na svoj počítač, podvedome skenujúc miestnosť. Niekoľko vedcov pracoval spolu, snažiac sa vytvoriť nové zbrane pre terminátorov alebo testujúc silu tekutého kovu. Mat bol stále koncentrovaný na vytvorenie kódu, mozog stroja. Nevidel Richarda celý deň.

Mike Logan znova prišiel k jeho stolu, ako to robil skoro každý deň. „Hlásenie pokroku,“ povedal rázne.

„Dobre, pane, kóde je trochu komplexnejší ako všetko čo sme riešili predtým,“ odpovedal váhavo Matt. „Potrebujem sa poradiť s niekoľkými ďalšími vedcami, uvidieť s čím prídu.

Logan vyzeral byť na hrane. „Skynet je trochu...nedočkavý pre svoju novú zbraň. Odpor je na pokraji útoku. Rád by som doručil nejaké dobré správy.“

Posledná časť bola varovaním. „Viem,“ odpovedal Matt. „Všetko je skoro pripravené. Je to len tento kód, ktorý musíme vylepšiť a nahrať.“ Pozrel sa znova naokolo, stále vidiac prázdnu kóju, kde zvyčajne sedel Richard.

Pozrel na Logana. „Kde je Richard? Richard Freeman?“

Loganova tvár zostala bez výrazu. „Jeho prácu bola....ukončená.“

Na chvíľu cítil Matt spravodlivý hnev v žalúdku. „Nie, myslíš, že bol zabitý. Prečo?“

„Bol chytený s provizórnym rádiom vo svojej miestnosti,“ odpovedal Logan. Matt sa okamžite obrátil v ľad, ale odmietol to ukázať na tvári. „Poznáš že je to proti pravidlám. Bol okamžite zabitý.“

„Bol si v jeho izbe?“ spýtal sa strnulo Matt.

„Sme všade,“ odpovedal Logan. Odmlčal na chvíľu predtým ako znova prehovoril. „Videl som ťa ísť tam včera v noci. Len ja, nie stroj.“

Vydieranie, inými slovami, pomyslel si trpko Matt.

Určite dosť, Loganove ďalšie slová boli „Ak chceš ísť touto cestou, navrhujem aby si pokračoval v práci na T-1000 tak rýchlo, ako môžeš. Ak nebudeš, môžem spomenúť tvoje prekročenie pravidiel Skynetu. A vieš čo sa stane, ak to spravím.“

„Motivačná reč,“ zamrmlal Matt.

Logan sa usmial. „Ale je to motivujúce, do tvrdšej práce, nie? Pomyslenie na tvoju malú sestru zavraždenú?“

Matt stuhol a otočil sa späť k obrazovke. „Spravím to.“

„Radšej dúfaj, Storms,“ odpovedal Logan. „Kvôli tebe.“

Keď sa hlava šedých otočila a odišla preč, Matt si sadol nižšie do kresla, cítiac porážku. Musel to spraviť pre Skynet. Musel. Nebolo úteku z tohto väzenia, žiadna cesta von z otroctva do ktorého bol nútený. Jeho jediná nádej teraz....ležala v Johnovi Connorovi.

***************

Okolie Firebase

Kyle Reese sa prikrčil za múrom zo sutín, spolu s malou skupinou vojakov, ktorý boli na hliadke, keď ich stretol na svojej ceste z Topangy. Stroje boli naokolo, HK-čko lietalo na oblohe. Kyle sa pozrel na svoju plazmovú pušku, čakajúc kým HK-čko odíde.

„Ideme,“ rozkázal, tlmeným hlasom.

Zapol svetlo keď vstúpili do tunelov, ktoré viedli do bunkra Firebase a postupoval  schodiskom nadol. Keď sa dostal ku vchodu, zabúchal na dvere.

„Reese BN3816,“ vychrlil identifikačné číslo, keď jeden z vojakov otvoril malý otvor v dverách.

„Dobre, nechajte ho,“ povedal, uznajúc okamžite Kylea. Dvere sa otvorili a Kyle vkročil do základne, zastaviac sa nechajúc nemeckého ovčiaka očuchať jeho ruku. Potom nastavil svoje svetlo a zložil klobúk na stôl.

„Derek Reese,“ povedal vojakovi za stolom. „Je tu? Dostal za už späť?“

Vojak sa zamračil. „Derek Reese? Vzali ho stroje, rovnako ako Saylesa a Wishera.“

Kyle sklopil zrak. Samozrejme nemohli vedieť nič o Derekovej ceste späť.

Jedna vec bola istá: Derek tu zatiaľ nebol. Kyle sa zhlboka nadýchol. Jednoducho bude musieť počkať na svojho brata. Prešiel cez tunely, mieriac do rohu, kde bola jeho skrinka.

Nestrávil veľa času vo Firebase okrem krátkeho času, keď tu bol s Connorom. Dokonca aj potom, nevidel všetkých civilistov v tuneli. Sediac v rohoch, chorých a plačúcich, jediacich nejaké pokazené jedlo. Zásoby jedla z tábora Toto sa musia vyčerpať, uvedomil si. Musel si spomenúť na Johna. Jedna rodina bol schúlená pred TV, v teple ohňa, ktorý horel vo vnútri.

Skĺzol po studenej, betónovej stene v zadnom rohu. Posledný krát tu bol s Derekom a Billym, presne po Allisoninej smrti. Skúsili ho povzdubudiť tým, že ho naťahovali o tábore Century a Johnovi Connorovi. Mal si to uvedomiť. Ale presne teraz mu chýba jeho brat viac, ako kedykoľvek predtým.

Počul niečo rinčať v rohu a zbadal mladého civilného chlapca, krysu-zberača, ako drží svoju cenu za chvost. Kyle zastonal.

Nie znova potkany....pomyslel s grimasou.

Cítiac sa vyčerpane z dlhej chôdze z Topangy, stále rozrušený z Johnovho kyborgieho spoločníka a skľúčený zhoršujúcimi sa podmienkami odporu v bunkri, Kyle siahol do vrecka a vytiahol fotku, ktorá si stále držal u seba.

Fotku Sarah Connor.

Nemohol sa usmiať, ale cítil sa zvláštne, s ukľudňujúcim pocitom, ktorý mal vždy, keď pozrel na jej fotku.

Späť na čele základne, začali psy šťakať a vrčať. Kyleove oči sa rozšírili a pocítil záblesk strachu, vediac okamžite prečo psy reagovali takto.

Stroje!

Náhlivo zobral obrázok do zubov a schytil svoju plazmovú pušku. Z vchodu počul nejaký výkrik potvrdzujúci nebezpečenstvo.

„Terminátor!“

Potom začala streľba. Rýchla streľba z guľometu terminátora, opätovaná plazmovými výbuchmi od bojovníkov odporu.

A najhoršie zo všetkého krik.

Kyle sa hnal tunelom, zachytávajúc pohľad masakra pred ním. Všetci vojaci pri vchode ležali mŕtvy na zemi, civilisti sa zúfalo skúšali utiecť do tunelov.

Kyle zbadal terminátora. Bola to tvár, ktorú nepoznal, ale s najväčšou pravdepodobnosťou T-888. Nie že by záležalo, aký to bol model. Bol to zabijak a brutálne zavraždí všetkých vo Firebase.

Ak to Kyle nezastaví.

Zdvihol svoju plazmovú pušku a vystrelil, ale stále bol príliš ďaleko na presný výstrel. Výbuch bol široký, ale len upriamil pozornosť terminátora. Kyle vošiel do vedľajšej chodby, sotva sa vyhýbajúc opätovaným guľkám stroja.

Pokračovalo to chodbou, nezastavujúc paľbu keď mierilo na civilistov, ktorý boli schovaný v kryte. Kyle vykukol z vlastného krytu, znova vystreliac na terminátora.

Ale bolo príliš neskoro – stroj mal navrch. Pre nich nebola nádej. Ak chcel Kyle prežiť, musel sa dostať teraz von. Prešiel do ďalšieho tunela, mieriac k ďalšiemu východu.

Naraz za ním niečo explodovalo, posielajúc ho na zem. Obrázok mu vypadol z úst a cítil teplo z explózie za chrbtom.

Zastonal, pozerajúc že obrázok skončil v ohni. Jeho oči sa rozšírili v bezmocnom šoku a natiahol sa, schytiac obrázok z plameňov. bol spálený a sčernetý, ale stále sa dala rozoznať tvár Sarah.

Počul plazmový výbuch za ním a natiahol sa, uvedomujúc si, že bol blízko skrinky, na ktorej bolo jeho meno. Ak budem zajatý, nepôjde somnou, pomyslel si odhodlane.

Otvoril skrinku, umiestniac fotku dovnútra a vyrazil k vchodu, spoliehajúc sa na skutočnosť, že terminátor je príliš zaujatý zabíjaním zvyšku Firebase, takže si neuvedomí, že je preč.

Vybehol z dverí, okamžite sa kryjúc. Nevedel kde bol, len  musel utiecť, dostať sa von. A stále nájsť svojho brata.

Uvidel niekoľko HK-čok v diaľke a plazil sa za múrom kryjúc sa, skúšajúc zostať mimo dohľad. Udržoval sa pri zemi, počúvajúc nejaký rozruch blízko predného vchodu do Firebase. Skupina terminátorov eskortovala nejakých ľudí z dverí do opičieho vagóna.

Väzni.

Niečo zapraskalo za ním a Kyle sa otočil, pričom jeho srdce naplnil strach, keď uvidel prichádzať T-888čku. Zrejme si všimla že po tom všetkom bol preč.

Kyle vedel, že bolo po všetkom. Povedal to sám sebe.

Akonáhle ťa zameria, nezastaví sa to. Až kým nie si mŕtvy.

Terminátor zdvihol guľomet a Kyle sa prevalil doprava, svojim pohybom sa sotva zachránil pred guľkami ktoré zasiahli hromadu trosiek, ktoré boli priamo tam, kde stál. Nanešťastie, náhlym prevalením, nedostal šancu kontrolovať svoje pristátie. Jeho noha pristála na nerovnom povrchu, skrútiac mu členok do ostrého uhla a spadnú na kolená.

Nohou mu prešla oslepujúca bolesť, ale Kyle sa zúfalo snažil vstať. Odpoj bolesť! Zasyčal pre seba. Na nohy, vojak! Terminátor sa očividne snažil vziať väzňa, pretože by inak naďalej strieľal na Kylea. Buď to, alebo chcel prísť bližšie a zabiť ho.

To znamená, že mám šancu—

Počul škripot kovu o kov a pozrel sa cez bolesť, pričom uvidel terminátora stojace priamo nad ním. Jeho ruka sa natiahla, smerujúc k jeho krku.

Kyle sa zmieril so svojím osudom. Bolo to nevyhnutné. V tejto budúcnosti nikto neprežil dlho. Ale nemohol si pomôcť, ale prial si aby to mohlo byť inak. Sklamal každého. A vo svojej smrti, sklamal Sarah Connor. Ženu, ktorú niky nestretol ale miloval celým svojim srdcom. Nemohol tam byť aby ju zachránil pred terminátorom. A to si myslel, že – viac ako čokoľvek iné – ho bolelo pri srdci.

Ale predtým ako terminátorove kovové prsty dosiahli jeho krk a Kyle ucítil pevný stisk na svojom ramene, ďalšiu silnú ruku ktorá ho strhla dozadu a poodhodila na stranu, mimo dosah terminátora.

S hlavou blízko zeme, pozrel nahor a zavrtel hlavou, neveriaci, že vidí čo ho tak prudko zrazilo do bezpečia.

Allison?

Nie, to bola Cameron! Johnov nový preprogramovaný terminátorí ochranca.

Kyleove obočie sa zvraštilo v zmätku. Prečo bola tu? Sledoval ticho a ohromene ako oceľová päsť T-888-čky, skoro zrazila Cameron z nôh. Nepriateľský terminátor, jednoznačne silnejší z nich dvoch, ju chytil a bundu a hodil späť na kôpku smetia a trosiek.

Keď sa otočil, ukázalo sa, že jeho červené oči pozorujú Kylea. Zrejme mal nechať Kyle pôvodne nažive, ale stroj naraz zdvihol zbraň a namieril mu na hlavu.

Kyle sa skúsil pohnúť avšak reakcia na bolesť členka sa ozvala takmer okamžite. Guľky z guľometu sa ozvali a Kyle sklonil hlavu, šklbnúc sebou, čakajúc na chvíľu, keď ho zasiahne bolesť. Na jeho šok, necítil vôbec nič.

Znova otočil hlavu a uvidel Cameron stojacu pred ním, schytávajúcu guľky od terminátora bez mihnutia oka, skočiacu medzi neho a nepriateľský stroj.

„Pušku,“ rozkázala s tónom neprirodzene pokojným na niekoho kto bol práve zasiahnutý desiatky krát do hrude. Kyle reagoval skoro inštinktívne, podajúc jej svoju zbraň. Chytila ju a a rovnakým pohybom vystrelila na hlavu terminátora. Telo nehybného stroja spadlo na zem, s ťažkým buchnutím.

Kyle sťažka oddychoval, ale nebol ešte z toho. Počul burácanie HK-čka nad hlavou a výkriky ostatných ľudí, ktorý boli za zabitý Skynetom.

Cameron si evidentne všimla nebezpečenstvo, pretože okamžite otočila ku Kyleovi na zemi. Mohol vidieť diery po guľkách a krvavé škvrny na jej bunde. Avšak natiahla ruku.

„Poď somnou, ak chceš žiť.“

Kyle sa nesnažil mračiť, keď vzal jej ruku. „Prečo všetci berú moju frázu?“

Neusmiala sa celkom, len jej jemne šklblo kútikmi úst. „Je to dobrá fráza,“ odpovedala jednoducho.

Neuvoľnila ruku, polo-vodiac, polo-ťahajúc ho cez ruiny, preč od zvukov boja. Mohol povedať, že skúšala podporiť ho kvôli zranenej nohe, kým v rovnakom čase udržiavala stabilné tempo do bezpečia.

„Čo je s ostatnými?“ vydýchol, krívajúc po jej boku.

„Má ich Skynet,“ odpovedala Cameron.

„Musíme ich zachrániť,“ protestoval Kyle.

Cameron kontrovala. „Sme dvaja. Oni sú všetko stroje. Teraz nebude možné ich všetkých zachrániť.“

Po niekoľkých minútach rýchleho presunu, Cameron konečne spomalila a dovolia mu nadýchnuť sa. Akonáhle sa posadil, Cameron okamžite prišla k jeho boku, snažiac sa skontrolovať jeho zranenú nohu.

„Si zranený,“ uviedla.

Kyleom trhlo pri jej dotyku. Zdala sa že to prijala a cúvla. „Viem,“ odsekol. „Vytkol som si to.“ Trhol sebou, keď zacítil nohu. Bolo to opuchnuté a bolelo to pri tlaku. Ale bude žiť.

S ťažkým povzdychom si uvedomil, že má za to poďakovať kyborgovi.

Pozrel na ňu. „Ďakujem,“ zamrmlal neisto.

Pousmiala sa. „Nie je začo.“

„Povedal ti Connor, že máš nás prísť zachrániť?“ spýtal sa. Nenávidel trpkosť, ktorá bola v jeho tóne. Či vyzerala ako Allison alebo nie, práve zachránila jeho život. Ale bola stále stroj. Chránila Johna len preto, lebo jej to prikázal.

„Nie,“ odpovedala.

„Connor ťa neposlal?“ zopakoval Kyle s napnutým obočím.

„Nevedel, že sem prichádzam,“ odpovedala Cameron.

Kyle na chvíľu mlčal, skúšajúc prísť s vysvetlením pre jej správanie, ak jej to nerozkázal John. „Tak prečo si sem prišla?“

„Videla som oheň.“

„A rozhodla si sa pomôcť? Len tak? Len pretože?“

Pozrela vážne na neho. „Ľudský život je posvätný.“

Kyle sa pozrel späť, trochu omráčený. Konečne sa pozrel preč. Muselo to byť viac ako to. Zrejme ho potrebovala pre iný účel....bola stroj. Nemohla chápať hodnotu ľudského života. John ju to nemohol naučiť, alebo mohol? Mohla skutočne chápať a príjmať rozhodnutia na vlastnú päsť?

Zamračil sa na seba. Ona. Ju. Kedy som začal rozmýšľať o stroji takto?

Ale....ale nebolo to prvý krát, keď stroj pomohol odporu. Marcus Wright dal svoj život za život Blair Williams – ak sa Marcus počítal za skutočný stroj. V skutočnosti bol Marcus človek s kovovými kosťami. Bol stále v podstate človek a Kyle ho nakoniec akceptoval.

Ale Cameron nebola človek, ani v najmenšom. Bola preprogramovaná, takže čokoľvek jej John spravil, len prepol vypínač, preprogramoval ju na slúženie ľudom, namiesto ich zabitia.

Nič ľudské.

S výnimkou, že sa rozhodla prísť a zachrániť ho....

Postavil sa na nohy. Cameron bola okamžite po jeho boku, ponúkajúc mu pomoc, ale len od nej odtrhol ruku. Vyzerala, že ju to zabolelo na krátku chvíľu. Uvažoval, či možno pochopila, že potreboval čas, na premýšľanie o všetkom čo sa stalo.

Ako začal za ňou krívať späť k Serrano Point, nemohol si pomôcť, ale cítil k nej pocit vďačnosti, bez ohľadu na inštinkty. Zachránila jeho život. Dala mu ďalšiu šancu.

Nakoniec, dala mu šancu stretnúť legendu. Nesklamal Sarah Connor. Stále mohol byť dobrovoľník, ísť späť a zachrániť ju. Stále ju mohol vidieť.

To bolo všetko, na čom záležalo. Predtým bolo zle. Nesklamal. Práve naopak.

Prežil.

_________________
Dokončené

United we stand, divided we fall

29. kapitola                                 Born to Free - Zrodený k slobode

Serrano Point

John Connor práve vstúpil do miestnosti s Cameron keď vkročil vojak Chris Garvin, váhavo pozerajúc na Cameron, predtým ako sa jeho oči upriamili na Johna. „Tvoja priateľka sa na teba pýta,“ hlásil. „Riley Dawson?“

John pocítil ako Cameron nepatrne stuhla, aj keď si bol istý, že Garvin si to nemohol všimnúť.

„Kde je?“ spýtal sa.

„Tu, v civilných tuneloch Serrana,“ odpovedal Garvin. Správne, uvedomil si John. Bunker zlatá rybka bol obsadený a všetci utečenci boli presunutý sem. Na Riley veľmi nemyslel počas všetkých tých dní. Stratil Allison a získal späť Cameron a...nevedel čo by sa teraz s ňou mohlo stať.

„Uh...ďakujem,“ zamrmlal.

Garvin vyzeral prekvapene a John cítil, že Jesse si pravdepodobne uvedomí spôsob, akým sa John vždy pýtal na Riley keď prišiel do zlatej rybky. „Nepôjdete...“ Garvinova tvár očervenela a náhlivo zavrel ústa. „Nevadí. Nie môj problém, generál.“

„Ďakujem,“ povedal rázne John.

Akonáhle bol Garvin preč, Cameron ticho prehovorila. „Riley...?“

John vedel, že to príde. Ťažko si povzdychol. „Len som sa cítil zle, dobre?“ protestoval. „Myslím, zomrela kvôli mne a teraz je znova nažive....“

„A chcel si byť s ňou,“ dokončila Cameron.

Johnove ústa sa mierne otvorili, keď si uvedomil význam Cameroninho vyhlásenia. „Nie,“ zdôraznil. „Nemilujem ju. Nemysli si to. Ale staral som sa o ňu. A neviem...“

„Nikdy si ju nemiloval?“

„Nie.“

„Ale čo čas, keď si bol s ňou?

„Prečo, žiarliš?“ doberal si ju. Nepovažovala to za vtipne a jeho tvár zvážnela. „Nič sa nestalo, prisahám. Mal som ju rád. Ale nikdy som ju nemiloval.“ Zavrtel hlavou, zhlboka sa nadýchnuc. „Celý tento čas, odkedy si späť analyzuješ ma, ale skutočne som to ja, kto by mal analyzovať teba. V minulosti som bol....hlúpy, slepý a hrozný na teba. Vždy som ťa odtlačil a dával ti vinu za všetko, počúval lži mojej matky, Dereka a Riley. A potom...“

Zaváhal, pozerajúc na ňu, vidiac visieť ju na každom slove, každej spomienke nenechávajúcej pochyby čo sa vyjasnilo v jej mysli a čo v jeho. „Boli sme spolu v hoteli a dal som ti na výber. Ak si ma milovala, pomohla by si mi zachrániť moju matku. Ak nie, odišli by sme ako rozkázala a nasledoval by som ťa bez otázok.“ Po tvári mu preletel malý úsmev. „Ale vybrala si si...pretože si ma milovala. Potom si sa zranila a nemohol som ťa opraviť.“ A potom si bola...bola si preč. A vtedy som si uvedomil, o čo som prišiel.“

Natiahol ruku a pevne, zúfalo ju chytil. „Nikdy som ti nepovedal ako sa skutočne cítil, čo som vždy cítil. Povedala si mi – niekoľko krát, že ma miluješ. Síce divnými spôsobmi.“ Zasmial sa sám sebe. Cameron sa nehanebne hlásila k láske k nemu dvakrát: raz keď bola uväznená medzi kamiónmi, keď sa ho pokúšala zabiť a potom po telefóne, keď napodobňovala Rileyn hlas.

„Povedala si mi,“ zopakoval. Jeho slová sa zachytili v hrdle, ale podarilo sa mu to dostať von, Ale ja som ti to nikdy nepovedal. A prisahal som, že ťa nenechám zomrieť bez toho, aby som ti to povedal. Spravil som všetko aby som ťa získal späť, pretože som to už nechcel popierať. Milujem ťa.“

Jej úsmev spôsobil, že jeho tvár sa rozjasnila. „Ďakujem za vysvetlenie,“ povedala ticho.

Usmial sa. „Ale nemáme teraz žiaden čas. Musím pripraviť bojový plán pre Topangu.“ Zamračil sa, rozhliadnuc sa okolo. „Videla si Blair Williams na stretnutí?“

„Blair Williams?“

„Ona je jedna z mojich hlavných pilotov,“ vysvetlil John. „Stretla si ju raz na väzenskej lodi, predtým ako si bola....to nevadí,“ povedal rýchlo. Jej spomienky boli vymazané z doby, keď bodla Blair do srdca a takmer zabila Johna. Pravdepodobne by si nespomenula na Marcusa Wrighta...“

John trhol hlavou. „Myslím, že viem, kde by mohla byť.“

*************

Serrano Point
Pamätné miesto

John a Cameron prišli k pamätníku Marcusa Wrighta a Allison Young. John sa odmietol pozrieť na značku pre Allison. Nezáležalo na tom. Nebola tu; bola vo väzbe Skynetu. Možno na nej experimentoval, možno ju hodil do rieky...

Zavrtel hlavou, potlačiac myšlienky.

Ako predpokladal, Blair Williams sedela pred hrobom Marcusa. Jej hlava sa otočila, keď sa priblížili Johna a Cameron a rýchlo sa postavila, použijúc ruku na utretie sĺz z očí, keď skúšala znova nadobudnúť tvrdý výraz. „Prepáč, generál. Viem, mala by som sa pripravovať na útok.“

John sa na ňu smutne usmial. „Nemusíš sa ospravedlňovať, Blair.“

Pomaly prikývla, presúvajúc oči na Marcusov pamätník a späť na Johna. „Zdalo sa to ako dobré miesto—„

„Plakať?“ navrhol John.

„Cítiť,“ opravila ho.

Bolo ticho niekoľko sekúnd predtým ako John ukázal na Cameron. „Blair, toto je—„

„Viem,“ dokončila. „Cameron, správne? Tvoja kyborgia láska?“

Cameron sa opatrne pozrela na Johna, nútiac ho vysvetliť. „Marcus bol hybrid,“ povedal. „Polo-stroj, polo-človek. Milovala ho. Pochopila to.“

Blair nevyzerala, že sa hnevá alebo bojí Cameron, aj keď John vedel, že si pamätala, že Cameron bola tá ktorá na ňu zaútočila na helikoptére väzenskej lodi.

Namiesto toho sa smutne usmiala. „Teraz viem, Connor. Chápem, prečo si riskoval všetko, aby si ju získal späť. Spravila by som to isté.“

Začala kráčať späť dovnútra Serrano Pointu. John ju sledoval, hneď vedľa nej, spolu s Cameron držali krok.

„Ako sa máš?“ spýtal sa ustarostene. Mať Marcusove srdce muselo byť ťažké, vediac, že Wright sa doslova obetoval pre jej záchranu.

„Môžeš sa na mňa spoľahnúť, Connor,“ povedala pevne Blair. „Nevolajú ma zabijak lovcov pre nič za nič.“

Prešla k jej A-10-ke a začala kontrolovať motory. Pracovala ťažko, ale vedel, že jej tvrdé konanie bolo len zásterkou toho, čo sa dialo pod ním. Stále ju to bolelo, stále jej chýbal Marcus. Bol to rovnaký pocit straty ktorý zažil, keď vstúpil do suterénu Zeira Corp a našiel Cameron mŕtvu, v istom zmysle. S výnimkou, že u Blair to bolo horšie...pretože John našiel silu v odhodlaní, nádeji a presvedčení, že by mohol jedného dňa získať Cameron späť.

Ale Marcus Wright sa nikdy nevráti.

Blair pokračovala okolo svojho lietadla, kontrolujúc ho.

John ticho prehovoril, „Myslíš že to bude držať pohromade?“ Dúfal, že by mohla pochopiť, že sa pýta na ňu, nie na A-10ku.

Blair sa na neho pozrela a uvidel nekonečný smútok v jej očiach. „Bude lietať pravda, Connor,“ odpovedala, pochopiac jeho myslenie. „To...stále to bolí, presne tu.“ Umiestnila ruku na hruď, nepochybne cítiac silné Marcusovo srdce.

Cameron sledoval pohyb. „Prepáč za tvoju stratu.“

Blair sa prinútila k malému úsmevu. „Ďakujem.“

Pre jeden krát, John Connor nevedel čo by mal ešte povedať. Neboli žiadne slová ktoré poznal, žiadne slová útechy.

Vôbec žiadne slová.

************

Serrano Point
Tajná miestnosť

John a Cameron stáli vo vnútri Serrano Point, sledujúc nezúčastnene ako sa Weaverová a John Henry pripravovali odísť do stanice SRD kde mali umiestniť kód. „Veľa šťastia,“ povedal, premýšľajúc, či kyborgovia verili v šťastie.

John Henry vyzeral, akoby sa chystal vrátiť pozdrav, keď sa on, Cameron a Weaverová otočili k dverám v rovnaký čas. Bolo to stále niekoľko sekúnd predtým ako John začul to čo oni.

A len niekoľko sekúnd predtým ako uvidel, čo spravilo tento hluk.

„Perry,“ povedal John, dvíhajúc obočie, keď major vstúpil do miestnosti. „Čo sa tam deje?“

„Prišiel som ti povedať, že naše jednotky sú pripravené,“ odpovedal Perry, pričom mu oči prebehli z Weaverovej na Johna Henryho, Cameron a konečne späť na Johna. „Piloti sú pripravení, vojaci sú pripravený. Len čakáme na váš rozkaz, pane.“

„Dobre,“ odpovedal John.

Perry znova pozrel na Weaverovú a Johna Henryho. „Kto sú?“

„Oni vstúpia do zariadenia Skynetu a nahrajú kód, vírus, ktorý zničí Skynet nadobro. Naša práca je obsadiť tajnú zbraň Skynetu v kaňone Topanga, čo tiež poskytne odvrátenie pozornosti od dokončenia nahrávania.“

„Vírus?“ opýtal sa Perry.

John sa pousmial. „Nepýtajte sa major. Je to nad vašu hlavu. Povedzte vašej jednotke na začatie formovania. Vstúpime do Topangy na všetkých stranách na môj signál. Môžete odísť.“

Perry zdvihol ruku. „Connor, počkať. Tento vírusový kód...si si istý, že bude fungovať?“

John zovrel pery. „Nie,“ dodal.

Perry pozrel na Johna Henryho. „Ste si istý?“

„Nie.“

„Je si niekto istý?“

Oba, Cameron aj Weaverová odpovedali súčasne, „Nie.“

„Fantastické,“ zamrmlal Perry.

„Pozri,“ rozkázal John. „Ty a sa potrebujeme starať o obsadenie Topangy. Ich nechaj nech sa zaoberajú so Skynetom.“

***************

Kaňon Topanga

John sa krčil na dne kaňonu, s jednou rukou na svojej plazmovej puške a s druhou na rádiu, ktoré bolo spojené s jeho vzdušnou jednotkou. Práve teraz, Blair a ďalší piloti spustili vzdušný útok, slušne zamestnávajúc HK-čka Skynetu.

Teraz bola len otázka času, kým všetky endoskeletony vyjdú z komplexu Skynetu, akonáhle sa Johnovi vojaci odhalili.

Pocítil Cameroninu ruku na ramene. „Všetci čakajú na tvoj signál.“

Jednoducho položil ruku na jej hlavu, slabo sa usmejúc, predtým ako sa nadýchol a dal rozkaz.

Akonáhle jednotky odporu vyrazili, uvidel terminátorov roztrhnúť dvere komplexu Skynetu. Rebelské stroje Johna Henryho šli prvé, skúšajúc páliť na Skynet, niektorí sa dokonca dostali dosť blízko na začatie fyzického útoku na nepriateľských terminátorov.

Cameron bola jedna z prvých v Johnovej skupine, ktorá sa pohla vpred, s plazmovou puškou v ruke a granátometom na chrbte. John nasledoval niekoľko stôp za ňou, skúšajúc sa koncentrovať cez zvuky a chaos bojiska.

Jeden z Cameroniných plazmových výbuchov zasiahol T-888-čku do hlavy, posielajúc ju na zem. Ďalší terminátor uvidel útok a otočil sa k Cameron, strieľajúc naokolo. Na krátku sekundu sa čas zastavil a John Connor uvidel, čo bolo v ruke terminátora. To nebola hocijaká zbraň.

Bola to plazmová puška, rovnaká akú používal odpor.

Plazmová puška mohla vážne poškodiť alebo zabiť jeho kyborgieho ochrancu.

Nie! Nestratím ju teraz!

Inštinktívne sa presunul, mieriac na Cameron a zraziac ju na zem, cítiac teplo plazmového výbuchu prešlo priamo, kde stála a zasiahol by jej čip.

Dopadol na ňu a počul za sebou hrôzostrašný výkrik. Otočil hlavu za zvukom a uvidel to-

Jeden z jeho vojakov spadol na zem – mŕtvy, polovica jeho hlavy zmizla po zásahu plazmy. Johnove ústa sa otvorili v príšernom šoku a cítil sa na zvracanie.

Plazmový výbuch, pred ktorým zachránil Cameron práve zabil tohto človeka.

Z niekoľkých metrov, uvidel Dietzeho tvár nahnevanú zo šoku a zrady. Poručík tiež videl, že John zachránil stroj za cenu ľudského života.

John pocítil ako ho Cameron chytila za golier bundy, vlečúc ho na pozíciu za veľkými skalami, ktoré zabezpečia krytie. John mohol len tupo zízať – previnilo – na mŕtve vojakovo telo. A pýtal sa sám seba....ak by videl, že muž stál tam, mohol by stále zachrániť Cameron? Dokonca ak by to znamenalo mužovu smrť? Jeho svedomie nemalo rado odpoveď, ktorú mu hovorilo srdce.

Cameronina ruka mu stisla čeľusť, priťahujúc si jeho tvár k svojej. „Musíš sa sústrediť, John,“ rozkázala, pričom jej tón bol ostrý a veliteľský. „Musíš viesť.“

John pozrel späť na bojisko, vidiac modré a fialové záblesky plazmových výbuchov, od oboch, ľudí aj strojov. Ich bývalá výhoda bola preč. Skynet použil reverzné inžinierstvo na plazmové pušky a masovo ich produkoval pre vlastné jednotky.

Odpor bol pomaly zatlačený späť. Perry, Kyle a Dietze boli medzi niekoľkými vojakmi, ktorý našli útočisko s Johnom a Cameron za ich kamenným krytím.

„Rozkazy,“ rozkázala mu Cameron.

John zavrtel hlavou. „Teraz majú všetci plazmové pušky. Kyle a ja sme videli terminátora s jednou vo Firefly, ale teraz ich majú všetky endoskeletony.“ Cítil divný pocit v črevách. Nebola žiaden spôsob ako  by toto dokázali – nie bez obrovského množstva obetí. „Nemôžeme to spraviť,“ povedal. Obe strany máme plazmu a oni majú počty...“

„Máme Johna Henryho a jeho stroje,“ pripomenula mu

Aj tak...“Stratíme veľa ľudí.“

„Je to obeť ktorú musíš podstúpiť.“

Jej chlad ho prekvapil. „Čože?“

„Je to tvoja jediná šanca, John,“ uviedla rozumne. „Musíš teraz získať Topangu. Musíš poskytnúť rozptýlenie pre Weaverovú a Johna Henryho a musíš obsadiť stroj času. Nie je to len dôležité; je to potrebné. Treba to spraviť, bez ohľadu na cenu.“

Mala pravdu, uvedomil si, bez ohľadu na to ako to nenávidel. Nakoniec, ak teraz nezaberú Topangu, stratí oveľa viac. Každý by bol stratený.

Kyle pozoroval výmenu, čakajúc na definitívnu odpoveď. „Aké sú tvoje rozkazy, John?“

„Connor?“ začal Perry. „Ak môžem navrhnúť...“

„Nie,“ rozkázal energicky John. „Ideme vpred.“

Všimol si ako sa Dietze mračí na Cameron, predtým ako sa otočil a nasledoval svojho veliteľa.

**************

Výskumná a vývojová stanica Skynetu
Hlboký oceán

Matt Storms sedel nepokojne za svojim počítačovým stolom. Cítil sa bezmocne, nevediac, čo sa deje. Pred hodinou, Logan zahlásil, že odpor zahájil masívny útok. Opustil SRD spolu s niekoľkými ďalšími terminátormi.

Matt si bol istý, že Skynet nebol šťastný so skutočnosťou, že Matt a ďalší vedci nedokončili T-100 pred útokom, čo mal v úmysle. Nanešťastie, Richard bol preč a jeho rádio zničené, Matt teraz nemal žiadne informácie čo sa deje v Topange. Bol odpor skutočne úspešný v ich útoku? Vyhladili Skynet masívne jednotky odporu?

Než sa stačil zamyslieť, dvere na konci miestnosti sa otvorili a vstúpili dva postavy, jedna ženská, jedna mužská. Ženské oči sa na neho zamerali s prenikavou intenzitou a okamžite šla svojou cestou. Naraz znervóznel. Nechodili ako ľudia.

Čo znamenalo, že boli terminátori.

Keď sa dvojica priblížila, muž sa na neho veselo usmial. „Ahoj, moje meno je John Henry. Toto je Catherine Weaverová.“

Matt sa zmätene zamračil. Ak boli terminátori, neprišli ho zabiť za zmeškanie projektu Skynetu, T-1000?

Ten čo sa volal John Henry zdvihol ruku na potrasenie a Matt ju neochotne prijal. „Matthew Storms.“

„Pán Storms,“ povedala ostro Weaverová, máme tu prácu. „Potrebujeme prístup k superpočítačom.“

Matt zdvihol obočie. Ktokoľvek boli, jeho najlepšou nádejou prežiť bolo pomôcť im. „Môžem ťa dostať do miestnosti, ale Skynet má terminátorie stráže vo vnútri. Posledného človeka ktorý skúsil prejsť, zabili na ceste.“

Weaverová proste pozrela. „Postaráme sa o akýkoľvek odpor.“

Vzhľadom k tomu ako Catherine Weaverová vyzerala, zdala sa byť celkom zameraná na misiu a vo veľkej tiesni, John Henry sa javil priateľskejší, skoro ako dieťa. „Prosím,“ povedal s úsmevom. „Musíme pomôcť Johnovi Connorovi.“

John Connor? Vyskočil Matt. „Ste s Johnom Connorom?“ povedal vzrušene. „Connor má stroje pracujúce pre neho?“

„Pracujúce s ním,“ opravil ho John Henry.

Matt rýchlo vykročil. „Hlavné terminály Skynetu sú touto cestou. Ukážem vám ich.“

****************

Kaňon Topanga
Komplex Skynetu

Záložný tým strojov Johna Henryho dorazil na scénu, efektívne pomáhajúc Johnovej jednotke preraziť vchod do komplexu Skynetu. Dokonca tak, že John nemyslel na všetkých ľudských vojakov, ktorý boli zabitý pri útoku na Topangu.

V rádiu zapraskalo a John zo zapol. „Blair! Čo máme?“

„Vedro vody, Connor,“ odpovedala pokojne Blair. Rozoznal kód Čarodejníka z krajiny Oz – Došla munícia. „Mám dva papuče ale zachránila som ich pre neskorší ohňostroj.“

Perry na neho pozrel so zdvihnutým obočím a John odpovedal. „Má dva rakety ale necháva ich na zničenie tohto miesta.“ Znova prepol rádio. „Bež Toto, Bež. Čakaj na ohňostroje.“

Mohol by prisahať, že počul vzdych na príkaz, dostať sa do bezpečia. „Rozumiem, Connor.“

John zdvihol ruku na zastavenie zvyšku jednotky z postupu do Topangy. „Počkajte tu,“ rozkázal. „Strážte východ a nenechajte vstúpiť viac strojov.“

„Ideš sám?“ Spýtal sa Sumner s rozšírenými očami.

„Samozrejme že nie,“ odsekol Dietze. „Berie si kováka.“

John sa zamračil. „Možno nabudúce budem strieľať na tvoje ústa, namiesto ruky,“ odsekol späť. Dietzeho prery sa zmenili na tenkú čiaru a odmlčal sa. John znova adresoval davu. „Perry a Kyle, vaše jednotky pôjdu somnou.“

Kyle si stúpol dopredu a John uvidel hviezdu stojacu priamo za ním, zrejme odmietajúcu zostať v Serrane, kým je sám Kyle v nebezpečenstve.

„Kyle...“ začal John.

Kyle sa pozrel a všimol si Johnov pohľad, rozoznávajúc správu. Čím šli hlbšie do komplexu Skynetu, tým viac nebezpečenstva tam bolo.

„Hviezda, počkaj tu,“ rozkázal Kyle. Obočie dievčaťa sa okamžite zdvihlo a začala ukazovať tak rýchlo, že John sa čudoval, ako mohol Kyle držať krok s tým čo ukazovala. „Vo vnútri je to príliš nebezpečné,“ Kyleov hlas sa zlomil. „Práve som stratil dievča, ktoré som miloval ako dcéru. Stratil som brata v pracovnom tábore Skynetu. Nechcem ťa stratiť tiež.

Prosba v jeho hlase a očiach konečne prinútila Hviezdu ustúpiť, aj keď to spravil s osobitnou reakciou, prekrížiac ruky keď zaujala pozíciu vedľa Sumnera pri vchode.

John sa takmer cítil zle kvôli dievčaťu, vediac že toto bolo jej zbohom Kyleovi, aj keď ani jeden z nich to zatiaľ nevedel.

Pretože ak pôjde všetko podľa plánu, Kyle Reese by nikdy nemal opustiť komplex Skynetu živý.

**************

Výskumná a vývojová stanica Skynetu
Hlboký oceán

Weaverová stála za Johnom Henrym, pozorne si prezerajúc obrazovky. John Henry bol napojený na hlavné rozhranie s priamym prístupom pre lepšiu šancu na úspech.

„Funguje to,“ odpovedal John Henry. „Cameronin kód je mätúci pre antivírusové skenery. Môj morálny kód sa teraz nahráva do Skynetu.“

„Čo teraz?“ spýtal sa Matt.

„Teraz sa kód bude šíriť cez internet ako vírus, okamžite infikujúci všetky počítače a ničiaci všetok Skynet vo vnútri,“ odpovedala Weaverová. Pozrela na neho. „Mal by si sa vrátiť k svojmu počítaču a tekutému kovu.“

Matt sa zmätene zamračil. „Prečo?“

Weaverová sa len usmiala. „Mám pocit, že je to vedecký prielom.....“

****************

Kaňon Topanga
Komplex Skynetu

John sa držal blízko za Cameron, keď ich viedla cez chodby komplexu Skynetu. Doteraz tam bol minimálny odpor. Všetky stroje boli poslané von v počiatočnom útoku alebo jednoducho čakali v zálohe vo vnútri komory stroja času.

Vrhol rýchly pohľad na svojho otca, ktorého oči žiarili očakávaním. „Skutočne sa to deje,“ vydýchol Kyle. „Prelomili sme ich obranu. Vyhráme...“

Jeden z členov jeho jednotky súhlasne prikývol. „Je ťažké veriť, že toto bude je konečná bitka – ak funguje vírusový kód. Ako dlho sme bojovali so strojmi?“

Kyle pokrčil ramenami. „Neviem ktorý rok je teraz.

„Myslím, že je 2029.“

„Skutočne.“

John vedel, že to nemohlo byť viac ako 2027, pretože to bol rok, keď bola Cameron poslaná späť v čase. Ale predtým ako mohol opraviť vojaka, všetkých odhodil späť veľký výbuch.

John sa prevalil pri pristátí, vezmúc svoju plazmovú pušku na dva výstrely na terminátora ktorý prišiel cez dym z explózie. Cameron a Kyle spravili presne tú istú vec, všetky výbuchy zasiahli terminátora v rovnakom čase a trhajúc ho na kúsky.“

„Pekná tímová práca,“ komentoval John. Uvidel Kylea pozerať na Cameron. Jeho pohľad nevyžaroval žiadne teplo, ale ani nepriateľstvo voči Johnovmu kovovému spoločníkovi. John to považoval za zlepšenie.

Cameron bola na nohách prvá a natiahla ruku aby pomohla Johnovi.

„Mali by sme byť blízko komory stroja času,“ povedala Cameron. „Priamo v smrtiacom strede zariadenia.“

John sa zhlboka nadýchol, predtým ako vykročil dopredu.

Toto je to....
****************

Výskumná a vývojová stanica Skynetu
Hlboký oceán

Matt sedel za vlastným počítačovým terminálom, sledujúc účinky kyberútoku na obrazovke. John Henry zapol sledovací program, ktorý umožnil jemu a Weaverovej sledovať pokrok ktorý spravil. Kód Johna Henryho sa ukázal na obrazovke ako modrastá farba, pričim kód Skynetu bol červený, takže to uľahčovalo Mattovi sledovať, ako prebieha útok.

Juan Lopez, ďalší Mattov kolega, vbehol do miestnosti. „Storms! Niečo sa deje so Skynetom. Bol som na svojom počítači a je to nejaký druh vírusu. Terminátori sa chovajú divne.“ Lopezove oči padli na Mattovu obrazovku. „Čo robíš? Môžeme odtiaľto vypadnúť!“

„Nie, kým tieto stroje stále strážia, či sa už stratia spojenie so Skynetom, alebo nie,“ odpovedal Matt. „Som si istý, že Weaverová a John Henry nemajú čas, dostať všetkých von. Zrejme nevstúpia do otrockých kajút. Nemôžeme odísť bez našich rodín.“

„Kto sú Weaverová a John Henry?“

„Bojovníci odporu,“ odpovedal jednoducho Matt. „Nahrávajú vírusový kód do Skynetu v pokuse ho zabiť.“

Zo zvýšilo Lopezov záujem. „To je to čo spôsobuje všetko toto? Vírusový kód? A skutočne to funguje?“

Matt sa chystal odpovedať, keď uvidel nový reťazec kódu preblesknúť cez obrazovku. „Ou...pozrite na to...tento kód.“ Modrý a červený kód na obrazovke vyzerali, že sa zlúčia do novej farby, nového kódu. „Kód odporu je vkladaný do Skynetu...je to...kombinovanie so Skynetom, vytváranie niečoho nového, niečoho odlišného....“

Lopez sa nervózne posunul. „Čo je to? Dobré alebo zlé?“

Mattove oči sa rozšírili. „Je to...perfektné.“

„Čo to.....?“

Matt neodpovedal. Bol zapojil kábel do krabice, ktorá obsahovala tekutý kov a stiahol kód do T-1000-ky, bez ďalšieho rozmýšľania. Bolo to mierne odlišné od kódu, na ktorom predtým pracoval pri tekutom kove. Nebol to len kód pre stroj, bola to myseľ. Samouvedomenie.

Lopez sledoval proces s rastúcim nadšením. „Dokázal si to, Matt! Dokončil si T-1000!“

„Nespravil som to,“ odpovedal skromne Matt. „Spravil to John Henry.“

„Pomôže nám to dostať sa odtiaľto!“

„Nie, nemôžeme odísť odtiaľto,“ kontroval Matt. „Sme na ostrove uprostred oceánu, pamätáš? Ale...“ usmial sa s leskom v oku. „Možno nám to môže pomôcť to tu prevziať.“

Natiahol sa a odpojil z boxu napájací kábel z počítača, otvoriac veko nádoby s tekutým kovom. Obaja sledovali so šokom a hrôzou, ako sa masa pomaly formuje do ľudskej podoby.

„Ja som...“ ale nakoniec nemohol hovoriť. „Dokončil som T-1000...niečo tak komplexné....nestalo sa to nikdy predtým...“

Tekutý kov sa pohol dopredu a opatrne sa dotkol jeho ramena. Jeho ústa sa menili keď sa kov menil až napokon pozeral na zrkadlový obraz sám seba.

Lopezove oči sa rozšírili. „Do riti!“

Tekutý kov naklonil hlavu, pozorujúc Matta bezvýraznou tvárou, predtým ako prehovoril jasným hlasom, „Stavím sa, že sa to predtým nestalo.

Matt si nebol istý, či to stroj myslel ako vtip, ale jeho výraz sa nezmenil. „Potrebujeme tvoju pomoc,“ začal. „Skynet nás drží ako rukojemníkov. Potrebujeme pomôcť zničiť všetky terminátorie stráže. Môžeš...si schopný ich odstrániť?“

„Samozrejme,“ odpovedal T-1000.

Lopez bol stále v šoku. „Muž...T-1000....“

Matt zvraštil obočie, keď skúmal tekutú kópiu samého seba. „Nemyslím, že je to T-1000.“

Lopez sa skoro zasmial. „Pozeráme na nejaký tekutý kov?“

„Vyzerá to pokročilejšie ako to,“ odpovedal Matt. „Má to genetický kód Johna Henryho, takže to nevidí ľudí ako hrozbu, ale ako Skynet rozvíja ľudské emócie. Je to pokročilejšie ako by sme si mohli predstaviť T-1000. Musíme to nazvať....T-1001.“

„Čokoľvek to je,“ odpovedal Lopez,“ pomôže nám to dostať sa preč.“

„Dokážeš si to predstaviť?“ spýtal sa Matt. „Toto môže byť obrovská aktíva Johna Connora. Zvlášť, preto že to máme my a nie Skynet.“

Obaja sledovali keď T-1001 otvoril dvere na chodbu, okamžite prepichávajúc terminátora do hlavy tak, že premenilo kov na ostrú zbraň. Matt a Lopez mohli len zízať.

Mattove oči sa rozšírili v uvedomení si. „Zmení to priebeh vojny,“ zašepkal.

„Zmení to svet.“
***************

Weaverová sa zamerala na počítačovú obrazovku, ignorujúc zvuky boja prichádzajúce z SRD. John Henry potvrdil, že jeho kód naozaj ničil Skynet pomaly ale isto.

„Umiera to,“ komentoval John Henry. „Vie to. Skúša to poslednú vec pre zabezpečenie prežitia.“

Weaverová naklonila hlavu. „Čo sa deje?“

John Henry na chvíľu mlčal, predtým ako sa na ňu pozrel, s tvárou smrteľne vážnou.

„Skúša to zmeniť budúcnosť...“
****************

Kaňon Topanga
Komplex Skynetu

Kyle bol jeden z prvých, ktorý vstúpil do miestnosti. Naprieč ňu uvidel T-800, model 101, vo vnútri modrej bubliny, ktorá mohla byť len strojom času, o ktorom hovoril John. Niektorí z vojakov za ním uvideli stroj a zdvihli svoje pušky.

„Nie!“ zareval John a zdvihol ruku. Kyle chápal jeho zúfalstvo. Ak bude stroj času poškodený alebo zničený, nikto by nemohol zachrániť Sarah Connor pred T-800 vkou.

Niekoľko vojakov jednoducho stálo, s ústami otvorenými keď terminátor konečne zmizol, snažiac sa pochopiť, čo videli.

„Čo tu vidíte, musí zostať tajne, chápete?“ požadoval rýchlo John. „Nepovedzte to nikomu.“

Perry nemo prikývol. „Connor, čo je to?“

„Stroj času,“ vysvetlil náhlivo John. „Skynet práve poslal terminátora späť do roku 1984 aby zabil moju matku, Sarah Connor. Teraz potrebujem dobrovoľníka na jej záchranu.“

Kyle nezaváhal ani zlomok sekundy. Pristúpil vpred s tvárou pevnou a odhodlanou. „Idem do toho.“

„Reese?“ namietal Perry. „Čo robíš? Potrebujeme ťa tu.“

Kyle sa ani neobzrel, snažiac sa udržať oči na Connorovi a stroji času, takže sa mohol konečne spojiť so Sarah Connor. Toto bola len a len jeho misia. „Je to šanca stretnúť legendu,“ odpovedal ticho.

John sa pozrel na zvyšok vojakov. „Dobre,“ vyštekol. „Všetci von! Zabezpečte okolie pred zostávajúcimi terminátormi.“

Kyle sledoval s ťažkým srdcom, ako vojaci v jeho jednotke opustili miestnosť, vrhajúc rýchle pohľady späť na Kylea a Johna. Dobre, necháva veľa za sebou. Ale Kyle by to nespravil pre hocičo.

Mohol ju konečne vidieť...osobne, nažive.

Cameron sa presunula do rohu, programujúc stroj času. Johnova tvár bola zmučená, ako skúšal zadržať slzy.

Kyle cítil bolesť vo vlastných očiach rovnako. Pretože konečne pochopil Johnovu bolesť. Pochopil čo sa stane. John bol nútený poslať Kylea na smrť...na záchranu svojej matky.

A – tým – zachrániť svet.

„Daj jej túto správu pre mňa,“ začal John, ťažko prehĺtajúc v snahe udržať svoj hlas silný. „Ďakujem, Sarah. Za tvoju odvahu v temných časoch. Nemôžem ti pomôcť s tým, čomu musíš čoskoro čeliť, okrem toho, že budúcnosť nie je daná. Nie je žiaden osud, ale len čo sami spravíme. Musíš byť silnejšia ako si môžeš predstaviť, že môžeš. Musíš prežiť alebo nebudem nikdy existovať.“

Kyle prikývol, rozpoznávajúc okamžite slová z listu ktorý si prečítal od Sarah. Po líci mu stekala slza, keď pozrel na Johna Connora.

Vodcu ľudstva.

Záchrancu ľudskej rasy.

A – teraz to Kyle vedel, vycítil to, mohol to vidieť v tvári Johna Connora. Videl Sarah Connor v mladom generálovi, ale tiež videl sám seba. A pochopil.

Môj syn...

„Sprav čokoľvek aby si ju zachránil,“ rozkázal John, jeho mladý hlas sa zlomil. „Čokoľvek treba. Potrebujem ju.“

Kyle pevne prikývol, vstúpiac na platformu. „Spravím. Máš moje slovo, John.“

John dal znamenie Cameron, ktorá aktivovala stroj času. Kyle nespúšťal oči z Johna, keď sa začalo objavovať modré svetlo, oddeľujúce ich.

Bol to záblesk jasného bieleho svetla.

A potom....

Bolesť.
***********

John Connor pozeral na prázdne miesto, kde zmizol Kyle, bojujúc s hlbokým pocitom smútku a straty vo svojom srdci. Nikdy znova neuvidí svojho otca. Práve poslal Kylea Reesea na smrť.

Hmlisto si uvedomil, že Cameron pristúpila k nemu. „Kyle by si nevybral inú cestu,“ uvidela.

John vedel že mala pravdu. Kyle by nevymenil dva dni so Sarah Connor za nič. John to vedel a chápal. Ale stále to bolelo. Otočil sa späť k dverám.

„Ideme.“

Akonáhle opustili miestnosť, Johna privítal Major Perry a hviezda, ktorý pribehli hore, ťažko dýchajúc. Perry si musel všimnúť rozrušenie v Johnových očiach pretože nadvihol obočie.

„Connor....si v poriadku?“

„Do práce, Perry,“ odpovedal otupene John. „Čo tu robíš?“

Perry ukázal na Hviezdu. „Dievča ťa chcelo vidieť. Žiadala to.“

John prikývol Perrymu. „Môžeš ísť. Vráť sa k svojim mužom. Budeme hneď za tebou.“

Ako sa Perry ponáhľal preč, John pozrel na Hviezdu. „Čo je to?“

Začala ukazovať niečo rýchlo, jej oči sa pýtali, pozerajúc z neho na Cameron a na dvere, ktorými práve odišli.

Uvedomil si, že sa pýtala na Kylea.

Nádejný pohľad na jej tvári takmer zlomil jeho srdce. „Je...preč,“ zašepkal, ťažko prehltnúc. Je mŕtvy.“ „Šiel späť v čase. Prepáč.“

Hviezdine oči sa pomaly otvorili a uvidel slzy v jej očiach. A potom sa stalo čo nikdy neočakával, niečo čo ho úplne šokovalo.

Prehovorila.

„Strácame každého koho milujeme,“ zašepkala ticho.

John bol ticho ohromený, jeho čeľusť pomaly klesla. Nie pretože prehovorila po prvý krát, čo ju poznal. Pretože to počul predtým.

Vo vnútri jeho a Cameroninej hotelovej izby.

Keď prišla Chola doručiť ich falošné preukazy a správu od jeho uväznenej matky.

„Stratíme všetkých, ktorých milujeme.“

„Povedala ti, aby si to povedala?“

„Nie.“

Johnove oči sa rozšírili keď pri jej výzore. Teraz si uvedomil, prečo vždy vyzerala povedome.

„Ty...ty si....“

„Áno,“ povedala Cameron. „Chola. Z Carlosovho gangu.“

John sa zmätene otočil ku Cameron. „Poslal som ju späť v čase? K čomu? Stať sa časťou Carlosovho gangu? Prečo?“

„Pretože ti nakoniec pomôže,“ odpovedala Cameron. „Prinesie nám falošné preukazy.“

„Ale nepoužili sme ich,“ protestoval John. „Takže nepotreboval som ju poslať, správne?“

„Nepoužili sme ich,“ súhlasila Cameron. „Ale pomohla tvojej mame, Jamesovi Ellisonovi a Dannymu Dysonovi.“

Johnove oči sa upriamili na Hviezdu. „Vytvorí pre nich preukazy?“

„Vytvorí.“

Hliadka pribehla cez chodbu s krikom. „Connor! Terminátori prichádzajú!“

Predtým ako mohol dokončiť, padol výstrel a stráž padla, odhaľujúc červené oči terminátorieho endoskeletonu za ním.

Cameron reagovala v zlomok sekundy predtým ako mohol John, stiahnuc oboch, Johna aj Hviezdu do miestnosti stroja času a zatarasiac dvere.

„Nemôžu ich zadržať nadlho,“ varovala pozerajúc na Johna. „Nemôžem ochrániť oboch. Vieš čo musíš spraviť.“

Johnove oči žiarili pochopením. Nemal poslať Hviezdu späť v čase na pomoc Sarah a Ellisonovi. Poslal ju späť na záchranu jej života.

Pokľakol chytiac ju za ramená. „Hviezda...počúvaj ma. Pošlem ťa späť v čase, presne ako som to spravil s Kyleom.“

Nehovorila znova, ukazujúc niekoľko pohybov, ktoré nechápal, ale nádejný pohľad v jej očiach hovoril na čo sa pýtala. „Nie, nemôžeš vidieť Kylea. Ale chcem aby si našla Enriqueho Salcedu a jeho synovca Carlosa. Dobre? Pamätaj si tieto mená.“

Povedal jej Enriqueho adresu. Trikrát sa ubezpečil, že si to pamätá. „Vieš čo treba spraviť. Carlos ťa to naučí.“

Vyzerala, že váha, keď sa natiahol a znova zapol stroj času. „Musíš ísť. Ak tu zostaneš, zomrieš. Prosím....len choď.“

Vkročila do stredu portálu a on naprogramoval stroj času na dátum 2000, dávajúc jej časť na zžitie sa s minulosťou, na život a spoznanie Enriqueho a Carlosa.

Aktivoval stroj, sledujúc modré svetlo praskajúce okolo nej, tvoriacu sa modrú bublinu. Tesne ako počul otvoriť sa dvere s hlasitým treskom, Cameron do neho vrazila, sotiac ho za nejaké počítačové vybavenie keď vstúpili terminátori so samopalmi. Niekoľko guliek zasiahlo zariadenie stroja času, usmažiac ho, ale boli tam príliš neskoro na zastavenie Hviezdinho skoku. Bola preč.

„Teraz čo?“ spýtal Cameron, zvierajúc svoju plazmovú pušku na hrudi a držiac sa v krycej pozícii.

„Počkaj tu,“ rozkázala Cameron. Vybehla z krytu, napriek jeho protestu, vypáliac niekoľko striel a vezmúc Hviezdin batoh, schytajúc niekoľko guliek do ramena, keď sa zohla do krytu ku Johnovi.

Náhlivo chytil batoh. „Trubkové granáty,“ vydýchol, vyberúc jeden z batoha. „Kyleova špecialita.“

Cameron sa pustila do práce, tvoriac únikovú dieru v tehlovej stene po ich pravici, kým John hodil trubkový granát blízko vchodu kade sa snažili vstúpiť terminátori. Zavrel oči a zapchal si uši, explózia bola ohlušujúca. Niektorá streľba sa zastavila a uvedomil si, že explózia zastavila niekoľko terminátorov, aspoň dočasne.

Cameron dokončila malú dieru v stene, plaziac sa prvá aby skontrolovala okolie pred tým, ako ju bude nasledovať. John rýchlo hodil Hviezdin batoh blízko zariadenia stroja času. Len sa uistí, že bude zničený, keď spália miesto, vystrelil na batoh plazmu, okamžite stimulujúc všetky trubkové bomby, ktoré zostali.

Cítil silnú ruku na svojom ramene ako ho šklbla cez dieru v stene, chrániac ho tehlami pred výbuchom. Cameron sa na neho vrhla, pretože niektoré časti stropu sa rúcali, jej telo ho chránilo pred fyzickým poškodením. Takže, mohol cítiť chvenie podlahy pod sebou zo šokovej vlny.

Cameron ho postavila na nohy. „Ideme!“

John ju nasledoval cez budovu a von, kde Sumner, Perry a ostatné jednotky stále strážili.

„Vybuchne to!“ zakričal John, keď nastupoval na jednu helikoptéru čakajúcu na odvezenie ich do bezpečia. Cameron vyskočila k jeho boku a vrtuľník sa zdvihol do vzduchu. Sledoval s uspokojením, ako všetci jeho piloti A-10tok vypustili svoje rakety naraz na komplex, stimulujúc všetky výbušniny Perryho jednotky, vo vnútri a posielajúc komplex do vzduchu.

Jeho rádio zabzučalo a John ho zdvihol.

„Hotovo,“ hlásila jednoducho Weaverová. „Kód Johna Henryho bol schopný zničiť Skynet.“

Na chvíľu John cítil, že sa nemohol nadýchnuť. Plánovali a pripravovali sa na tento deň, a napriek tomu, nikdy si naozaj nemyslel, čo by sa stalo ak by to fungovalo – ak by zničili Topangu a nahrali vírus.

S úľavou si vydýchol. Uspeli. John Henry a Weaverová uspeli. Skynet bol zničený, porazený.

Pozrel na Cameron, dvaja z nich zdieľali malý úsmev. Ak bol Skynet zničený, bolo po všetkom.

Dnes začal nový svet, svet bez Skynetu. Svet kde stroje a ľudia mohli žiť v mieri spolu, bez tyranie Skynetu a smrtiaceho záujmu terminátorov.

Boli slobodný.
_______________
Dokončené

United we stand, divided we fall

31. kapitola                                                Born to Prepare - Zrodený k príprave

Serrano Point
Komunikačná miestnosť

John Connor ticho sedel v komunikačnej miestnosti Serrano Pointu, rukou pevne zvieral rádio, skúšajúc sa pripraviť na skľučujúcu správu ktorú musel doručiť zvyšku odporu.

„Pre tých z vás, ktorý to ešte nevedia,“ začal. „Uspeli sme v našom útoku na Topangu, zničením tajnej zbrane Skynetu. Kyberútok na zabezpečené zariadenie Skynetu bolo tiež úspešné. Vírusový kód vymazal všetok originálny kód Skynetu. Ale vojne nie je koniec. Je to len začiatok.“

„Dosiahli sme singularity, bodu kedy sa stroje stanú schopné spraviť chytrejšie verzie samých seba bez ľudskej pomoci. V rovnaký čas, keď sme ho zabili, Skynet vytvoril ďalšiu umelú inteligenciu, odlišnú verziu samého seba. Voláme to Skynet II. Všetko čo vieme je, že je to silnejšie a nebezpečnejšie ako pôvodný Skynet. Zatiaľ nepodnikol na nás žiaden útok, ale pripravujeme sa na najhoršie.“

„Len vedzte, že ak ste tam, nestrácajte nádej. Nie ste sami. Nevzdávame tento boj. Chystáme sa pokračovať a nakoniec vyhrať vojnu. Či bojujeme so Skynetom alebo Skynetom II, ľudia majú silu ktorá im nemôže byť vzatá. Nemôže byť skrotená. Skynet sa stal lepším, tak my sa staneme tiež. Stal sa chytrejším, mali by sme byť tiež. Nevzdávame sa a nevzdáme to.“ Odmlčal sa, aby sa mohol nadýchnuť. „Tu je John Connor. Ak toto počúvate, ste z odporu.“

Položil rádio a pozrel na Cameron, jeho oči prezrádzali bezradnosť.

„Prečo to neútočí? Na čo čaká?“

„Pripravuje sa,“ odpovedala Cameron. „Pravdepodobne stavia nové zbrane, nové technológie, nové stroje. Nakoniec zaútočí. Tvrdo a rýchlo. Ale musí sa najprv pripraviť.“

John vážne prikývol. „Tak by sme sa mali tiež.“

„Pán Connor.“

John sa obzrel a uvidel Johna Henryho vo dverách, jeho čiperné správanie bolo trochu utlmené vo svetle objavenia existencie Skynetu II.

„Vrátim sa do skladu č.2 pomôcť tvoj vlastný stroj času,“ odpovedal John Henry. „Verím že by si mal ísť aj ty.“

„Prečo?“ spýtal sa John.

John Henry sa usmial. „Keď som bol napojený na Skynet, bol som schopný prelomiť bezdrôtové siete terminátorov na Skynet. Moje jednotky boli schopné izolovať ich a zajať ich čipy aj telá.“

„Máš nejakých terminátorov v sklade č.2 čakajúcich na preprogramovanie?“ spýtal sa neveriacky John.

John Henry prikývol.

„Okrem toho,“ uviedla Cameron. „Derek sa vracia do skladu č.2. Môžeš sa s ním stretnúť tam.“

Johnova tvár pomaly opadla, keď si uvedomil, čo musí povedať Derekovi. „Bude chcieť vedieť o svojom bratovi. A budem musieť mu to povedať. Budem musieť mu povedať, že nikdy viac neuvidí Kyla.....“

Je to rozhovor ktorého sa desí. Ako sa ponáhľal cez chodby, John konečne našiel Sumnera, vojaka ktorý bol jedným z tých, ktorí unikli z Firebase a priniesli Johnovi správy o deštrukcii.

„Sumner!“ zavolal John.

„Connor,“ pozdravil Sumner. „Je to pravda? Toto je niečo horšie?“

„Áno, je to pravda,“ povedal mrzuto John. Sumner upadol do ticha, zrejme zvažujúc situáciu. „Počúvaj, chcem, aby si šiel do Firebase,“ rozkázal John. „Skontrolovať či niekto prežil.“

Sumner zvraštil obočie. „Či niekto prežil? Neboli tam--.“

„Len to sprav,“ naliehal John. „Len pre prípad. Stretneme sa v sklade č.2.“

***************

Okolie Firebase

Derek Reese mal pocit, akoby sa pohyboval nonstop celé dni. Nohy ho boleli a pálili, akoby boli v ohni, ale nezastavil sa. A najzvláštnejšia vec na ceste? Nevidel Skynet. Ani raz. Nevidel žiadnu stopu boja, nevidel HKčka lietajúce v diaľke, nepočul žiaden zvuk vzdialenej potýčky.

Len ticho.

Kráčali hodiny za denného svetla a nezazreli nič. Spočiatku, si myslel, že boli príliš ďaleko od cesty. Ale ako kráčali, začal si uvedomovať kde boli. Nebolo to ďaleko od vstupu do Firebase.

Kde bol Kyle.

Jeho srdce sa zrýchlilo. Wisher, Sayles a Timms boli stále za ním, zakopávajúci o trosky a snažiaci držať sa pri ňom.

„Reese, spomaľ!“ zavolal Sayles. „Reese!“

Ale Derek nemohol spomaliť. Nie keď bol tak blízko. Jeho noha sa skoro pošmykla na nejakom kove ale pokračoval ďalej, pomaly ťahajúc za sebou zvyšok posádky. Počul znova zvolať Saylesa.

„Reese!“

Tento krát Derek spomalil, ale nie pretože to žiadal kamarát. Bolo to preto, čo uvidel.

Dym.

Dym a plamene.

Derek sa stále pohyboval, skoro otupene. „Oh nie. Nie, Kyle.“

Nemohol tomu veriť, nemohol uveriť, kým to nevidel na vlastné oči. Vchod do Firebase bol široko otvorený, dym a oheň stále prúdili cez otvorenú dieru, plamene stále spaľovali zem naokolo.

Ak Kyle neutiekol počas útoku, nebola žiadna možnosť, že jeho brat mohol byť nažive. Ako sa myšlienka usadila v jeho mysli, tak spustila spaľujúcu nenávisť. A naraz bol Derek Reese späť vo vyšetrovacej miestnosti, pozerajúc do prázdnych očí stroja, ktorý mal tvár Allison Young ako mu hovorila že jednotka terminátorov čaká mimo Firebase na zabitie Kylea Reesea.

„Ak mi povieš, kde nájdem Johna Connora, odvolám útok.“

„Len tak? Poviem ti a ty len odvoláš útok?“

„Sľubujem.“

Pomaly Derekov hnev rástol, až bol viditeľný na jeho tvári. Spravil čo chcela. Povedal jej kde nájsť Johna a odvolala útok. Na chvíľu. Očividne mu klamala. Mohol to očakávať. Nemal nič očakávať od stroja.

Wisher, Sayles a Timms stáli vzadu, pozorujúc nemo horiace trosky, čakajúc kým Derek spraví prvý krok. Konečne vstal, vytlačiac všetky myšlienky na T0K zo svojej mysle. Ak ide nájsť Kylea či už živého alebo nie, potreboval vidieť sám čo sa stalo vo vnútri bunkra.

Preliezol cez dym a vstúpil do Firebase.

***************

Sklad č.2
Miestnosť so strojom času.

John Connor stál vo vnútri miestnosti so strojom času, kde stálo naokolo niekoľko strojov, pracujúc na dokončení stroja. John Henry stál presne za ním, dohliadajúc na prácu.

„Malo by to byť pripravené za niekoľko dní,“ predpovedal John Henry.

John prikývol. Zatiaľ si nebol istý kedy to bude musieť vlastne použiť. Jeho oči zamierili späť k dverám. „Poďme spraviť biometrické údaje.“

Cameron sa s ním stretla pri vchodových dverách, ako žiadal. „Čo je to?“ spýtala sa.

„Môj osobný stroj času,“ odpovedal John. „Len sa postav presne tu a nechaj si zoskenovať oči.“

Cameron spravila ako jej bolo povedané.

„Je to zaznamenané,“ potvrdil John Henry. „Teraz máš prístup do miestnosti.“

„Kto ďalší má k tomu prístup?“ spýtala sa Cameron.

„Nikto,“ odpovedal John.

„Oh.“

„Neverím nikomu ďalšiemu.“

Všimol si, že Cameron zostala podozrivo ticho. „Čo je zle?“

„Povedala som ti to predtým. Nemal by si to robiť, John. Nemal by si sa dištancovať od ostatných ľudí.“

„Nedištancujem sa,“ namietol John. „Len nechcem aby mal ktokoľvek iný prístup. Tak je to.“

John Henry prehovoril, „Ak si tu hotový, môžem ti ukázať kde mám uskladnené T-888čky.“

John a Cameron nasledovali vodcu rebelov dole do počítačového laboratória. Zoradených v rohu bolo minimálne desať vypnutých T-888čiek. Čip každej ležal na počítačovom stole.

Johnove ústa sa otvorili keď to zbadal. „Zajal si všetky tieto?“

John Henry prikývol. „Všetko čo teraz musíš spraviť, je preprogramovať čip každej. Tiež mám svojich tulákov, ktorý môžu byť umiestnený v tvojich bunkroch?“

„Tuláci tiež?“

„Môže byť efektívne mať tulácke stroje na každej základni pre prípad problémov.“

John zdvihol obočie. „Problémov? Čo myslíš?“

„Niekedy sa pokazia,“ odpovedala Cameron.

„Preprogramovací proces nie je vždy úspešný,“ vysvetlil John Henry. „Niekedy sa stroje môžu neočakávane navrátiť k pôvodným rozkazom. Bolo by múdre mať tulákov na každej základni pre prípad protiútoku.“

„Tuláci nie sú preprogramovaní, takže sa nemôžu pokaziť,“ dokončila Cameron.

John pomaly prikývol, predtým ako zameral svoju pozornosť na čipy terminátorov na svojom počítačovom stole. „Dobre, myslím, že sa dám do práce...“

*****************

Sklad č.2
Počítačové laboratórium

John Connor ticho sedel, pozerajúc na počítačovú obrazovku, na ktorej prebleskovali kódy. Už sa mu podarilo preprogramovať dvanásť čipov T-888, ale trvalo to dlhšie ako očakával.

Cameron ho neopustila ani raz.

„Chceš niečo jesť?“ spýtala sa.

Neotočil sa od počítačovej obrazovky. „Čože?“

„Minule, keď si nabúral Vickov čip,“ pripomenula mu. „Spýtal si sa ma či ti donesiem chrumky a čokoládové mlieko.“

John sa sucho zasmial. „Áno, dobre, nemyslím, že tu majú čokoládové mlieko. Alebo akékoľvek mlieko pre túto záležitosť. Myslím, že všetky kravy zomreli v súdny deň.“

„Ale chceš niečo iné? Zvyšok bunkra sa chystá večerať.“

John konečne prestal pracovať, otočil sa na stoličke a pozrel na ňu. „Áno. To bude....to bude úžasné.“

Cameron sa na neho pousmiala, predtým ako vyšla z dverí do hlavného zariadenia.

O menej ako 10 minút neskôr, počul dvere otvoriť sa a uvidel ako jej bojové topánky zostupujú po rebríku do tajnej miestnosti. Podala mu malú misku jahôd.

John si ju prekvapene vzal. „Kde si získala čerstvé ovocie?“

„Seth Kohl priniesol nejaké, keď sme prišli zo Serrana.“

„Kde k nim prišlo Serrano?“

„Carter robí zásobovacie cesty do Perthu,“ odpovedala Cameron. „Začali pestovať ovocie a zeleninu. Tiež majú kravy.“

John zdvihol obočie, uvedomujúc si že to bol jej spôsob odporu voči jeho vyhláseniu že všetky kravy zomreli počas súdneho dňa.

„Posádka Cartera vyložila náklad v Serrane a zastavia sa tu nabudúce.“

„Dobre,“ súhlasil John, zahryznúc sa do jahody a nechávajúc šťavu tiecť po jazyku. „Človeče, neochutnal som jahody....viac ako dva roky.“

„Predstav si ako reagujú ostatný vojaci,“ zhodnotila Cameron. „Nemali skutočné jedlo šestnásť rokov.“

John Henry zišiel do tajnej miestnosti, prerušiac konverzáciu s očarujúcim úsmevom. „Musím ťa predstaviť môjmu priateľovi.“

John prekvapene pozrel na osobu zostupujúcu po rebríku, otočiacu sa a odhaľujúcu muža s peknými črtami a prefíkaným úsmevom. Cameronin pohľad naznačujúci otázku našiel Johnov, ale on jednoducho pokrčil ramenami.

„Okay, John Henry,“ začal John, postaviac sa zo stoličky. „Kto je tvoj priateľ?“

John Henry ignoroval Johnovu otázku, pozerajúc priamo na čipy na Johnovom stole. „Máš dokončené nejaké?“

John prikývol. „Áno, štyri z nich.“

John Henry prešiel k stolu a zobral štyri, presunúc sa k T-888čkám a vložiac čipy znova do nich. John videl Cameron a Johnovho nového priateľa, ako ich prsty smerujú k zbraniam po ich bokoch, pre prípad.

Všetky štyri T-888čky otvorili oči a pozreli z Johna Henryho na Johna. Žiadna nespravil pohyb k útoku.

„Aká je tvoja misia?“ spýtal sa John.

„Chrániť ľudský odpor a poraziť Skynet,“ povedal stroj.

John Henry sa usmial a ukázal na prvého. „Tento jeden je Kirk. Je pilot, presne ako Solo.“

„Solo a Kirk?“ zopakoval John. „Dobre. Kto je Solo?“

Záhadný priateľ Johna Henryho prehovoril. „Ja som Solo.“

John konečne pochopil, ale nikdy si nepomyslel, že sa Solo môže správať tak ľudsky. „Ty si stroj. Jeden od Johna Henryho.“

Solo prikývol. „Som.“ Pozrel na Cameron, mierne nakloniac hlavu. „Si jedna z nás. Si rebel.“

„Áno.“

„On je tulák?“ spýtal sa John.

John Henry prikývol. „Áno. Nie je T-888, ako môžeš pravdepodobne povedať. Je pokročilejší. Ako Cameron.“

John si nebol istý prečo, ale pocítil skľučujúci pocit v bruchu. „On je T0K?“

„Nie. Je AIM, Pokročilý infiltračný model (Advanced Infiltrator Model – AIM). Vyvinutý Skynetom po T0K.“

„Po T0K...“ zopakoval John, pričom sa mu tvár skrútila. „Ale...nie je pokročilejší ako Cameron, správne?“

„Bol vytvorený odlišne ako Cameron,“ opravil ho John Henry. „Pokiaľ ide o to či je jeho ľudská stránka pokročilejšia ako jej....musíš to uvidieť.“

John si vymenil pohľad s Cameron. Nepáčilo sa mu, že si to myslel, myslel, že je niečo pokročilejšie, viac ľudské ako Cameron. Nemohlo to byť tak. Bola odlišná ako zvyšok, bola unikátna, jediná svojho druhu. Vedel to. A učil ju, ukazoval jej, čo znamenalo byť človek. Nemohol byť nikto ďalší ako ona.

Jednoducho nemohol.

***********

Sklad č.2
Rokovacia miestnosť

Znova raz, sa John Connor postavil pred dav, hlásiac cez rádio. „Mnohí z vás, to možno vedia, ale zajali sme nejakých terminátorov Skynetu a preprogramovali ich na ochranu ľudí. Predviedol som predtým demonštráciu a teraz začneme umiestňovať tieto jednotky do každého hlavného bunkra ako preventívne opatrenie, po dvoch do každého. Sú naprogramovaný na vašu ochranu pred infiltrátormi alebo útokov zo zálohy.“

Nespomenul fakt, že jeden z terminátorov v každom bunkri bude jeden z tulákov Johna Henryho. Odpor bol sotva schopný akceptovať preprogramovanie. Nikdy by neverili, že stroje chceli mier. Ale ako navrhol John Henry, jeden tulák bude na každej základni, pre prípad obrátenia sa preprogramovania.

Nikto v miestnosti sa nepohol, ani keď uvideli niekoľko T-888čiek. Buď dôverovali jeho úsudku, alebo boli príliš vystrašený pre hlas opozície.

Znova raz, najsilnejší z odporcov nebol práve teraz v sklade č.2. Jeden z nich bol na Carterovi.

Keď kráčal s Cameron späť k dverám, skoro vrazil do Lauren Fieldsovej, ktorá bola na ceste z medicínskeho krídla. Počul ako ťažko dýchala keď zazrela po prvý krát Cameron, ale rýchlo sa prinútila k úsmevu. V porovnaní s Kyleom, to zvládala dobre, tak ako len mohla, pretože Cameron jej v minulosti zachránila život. Stále mohol povedať, že Lauren cítila bolesť. Po všetko, to bola Lauren, ktorá zachránila Allison po súdnom dni. Jej smrť zasiahla tvrdo a vidiac ju vzkriesenú v podobe stroja pravdepodobne nepomohlo.

Lauren bola na chvíľu ticho, pozerajúc na Cameron, predtým ako odvrátila pohľad na Johna. „Pamätá si?“ spýtala sa.

John prikývol. „Áno. Pamätá si všetko.“

Lauren sa pozrela späť na Cameron, pousmejúc sa a podajúc jej ruku. „Ďakujem. Za záchranu mňa a mojej rodiny.“ Z tónu jej hlasu, John mohol povedať, že bola úprimná.

Cameron jej vrátila úsmev a vzala Laureninu ruku. „Nemáš začo.“

*************

Sklad č.2

Blair Williams nemohla nenávidieť stroje. Nemohla. Marcus bol polo-stroj a milovala ho celým svojim srdcom, po krátky čas, čo boli spolu.

V skutočnosti, to bola láska k Marcusovi, ktorá ju zblížila s Johnom. Dala im spojenie. Napriek tomu, čo hovorili iný, Blair vedela pravdu o Johnovi a jeho kyborgom ochrancovi. Vedela že miloval Cameron. John sa jej zveril a Blair verila Johnovmu úsudku, dokonca ohľadom preprogramovania strojov na každej základni.

Ale nepozerala dopredu na prácu s jedným. Nechcela žiadnu pripomienku Marcusa.

John Henry vstúpil do miestnosti, spolu s mužskou postavou, ktorá sa na ňu usmiala. Na prvý krát, by prisahala že bol človek, až kým ju John Henry neopravil.

„Toto je Solo,“ začal. „Je pokročilá infiltrátorská jednotka, ktorá bude v tvojej leteckej jednotke.“

Blair len prikývla. „Ukážem ti tvoju A-10ku, keď prídeme späť do Serrana,“ povedala. John Henry si ju na chvíľu prezeral, bezpochyby zaregistrujúc jej nepriateľstvo, ale nakoniec prikývol a odišiel. Blair zámerne ignorovala Sola, ktorý tam stál s rukami za chrbtom, pozerajúc sa po miestnosti.

„Bojíte sa ma.“

Blair sa otočila za zvukom a uvidela Sola pozorujúceho ju s výrazom zvedavosti na tvári.

„Nie,“ odpovedala. „Nebojím sa ťa.“

Solo zdvihol obočie, samozrejme berúc jej ľahostajnosť ohľadom neho. „Nemáš rada stroje.“

Blair sa odmlčala, pozerajúc na neho a mračiac sa. Určite sa líšil od štandardných preprogramovaných T-888čiek. Skynet ho vyrobil ako infiltrátora, schopného konať a vyzerať takmer bezchybne ako človek.

Okrem jednej veci.

Na rozdiel od Marcusa, Solo nemal srdce.

„Nie, mám rada stroje,“ vysvetlila.“ Niektoré stroje. Viem, že všetky nie sú nepriatelia.“

Solove oči sa zamerali na ňu, bez žmurknutia a Blair bola naraz zasiahnutá jeho podobou s Marcusom. Jeho tvár, jeho štruktúra kostí, jeho stavba, to všetko jej pripomínalo hybridného človeka ktorý sa pre ňu obetoval. Položila si ruku na srdce.

Nedokázala to riešiť práve teraz.

************

Sklad č.2
Počítačové laboratórium

John bol stále v počítačovom laboratóriu, keď Blair strčila dolu hlavu. „Posádka Cartera sa práve vrátila, Connor.“

Rýchlo prerušil čo robil, a zamieril po rebríku nahor, stretnúc Blair na vrchu. „Práve dorazili?“

„Áno,“ súhlasila. „Posádka čaká na vyloženie všetkého nákladu. Počula som, že im zomrel kapitán.“

John zovrel obočie. „Čože? Zomrel?“

Blair pokrčila ramenami. „Z toho čo som počula, bol pekne starí. Riadil ponorku ešte pred súdnym dňom. Budú potrebovať nového, ak ich chceš niekam poslať.“

John zdvihol rádio. „John Henry? Môžeš sem poslať jednu z T-888čiek? Potrebujem niekoho na riadenie ponorky.“

John Henry bol na chvíľu ticho, predtým ako uviedol, „Pošlem Queega.“

„Dobre. Pozriem sa po ňom.“

Blair zdvihla obočie. „Kto je Queeg?“

„Nový vodič ponorky,“ odpovedal John. „Jeden z preprogramovaných strojov.“

„Aha.“

John sa pozrel na ňu. „Keď už hovoríme o.....čo tvoj nový člen týmu?“

Zbadal zmenu vo výraze Blair, záblesk neistoty. „Neviem,“ dodala. „Solo je...je v poriadku, myslím. Chová sa pekne ľudsky. Ak by som nevedela, že je ková, pravdepodobne by som si to nikdy nemyslela.“

„Ale,,,“ podpichol John, cítiac niečo hlbšie v jej mienení.

Blairina tvár sa zvraštila. „Pripomína mi Marcusa. Ja len...je toho veľa.“

Na chvíľu Johnova tvár opadla a okamžite bol ustarostený. „Môžem ho preveliť, ak chceš-„

„Nie, je v poriadku,“ povedala rýchlo Blair. „Nechcem z toho robiť veľký problém. Ja len...len potrebujem nejaký čas na zvyknutie si. Idem do hangáru. Myslím posádka Cartera bude neskôr na večeri?“ John prikývol a na rozlúčku mu zasalutovala. „Uvidíme sa tam.“

John sledoval ako sa rýchlo otočila k hangáru, predtým ako pokračoval na stretnutie s posádkou Cartera. Zamieril priamo za tmavým mužom stojacim strnulo pri vchode. John mohol okamžite povedať že bol kovák, pravdepodobne, ten ktorého poslal John Henry.

„Ty si Queeg?“ spýtal sa John.

„Áno,“ povedal prázdnym tónom stroj.

„Dobre, poď. Poď si plniť svoje nové povinnosti.“

Otvoril dvere a uvidel posádku plniacu bedne čerstvým ovocím a zeleninou. Jesse Flores prišla k nemu.

„Connor,“ pozdravila.

„Flores,“ vrátil. „Kde ste boli?“

„Zásobovacia cesta z Perthu,“ vysvetlila Jesse.

„Austrália?“

„Z tade som.“

John prikývol. „To vysvetľuje prízvuk. Ak si z tadiaľ, ako si sa ocitla v zlatej rybke?“

„Potrebovali vojakov,“ odpovedala Jesse, pokrčiac ramenami. „Po súdnom dni som strávila roky v Perte, lovením králikov, ukrývaním sa pred strojmi. Ale nemohli sme robiť veľa, oddelený od zvyšku sveta.“

„Takže všetko toto jedlo pochádza z tadiaľ? Ovocie a zelenina, myslím.“

„Mrkvy a jablká?“ pousmiala sa Jesse. „Áno. Odtiaľ pochádzajúc. Stroje nemajú veľa jednotiek v Austrálii. Je celkom dobre izolovaná od zvyšku sveta. Nie veľmi taktická pozícia pre Skynet.“

„Ale dobrá pre nás,“ súhlasil John. „Ak tam môžete pestovať jedlo.“

„To a králiky,“ súhlasila. „Nepestujeme ich. Len chytáme a jeme.“ Na chvíľu zostala ticho. „Stratili sme vodiča ponorky.“

Queeg prehovoril po prvý krát. „Kam šiel?“

Jesse zdvihla obočie. „Neviem. Záleží na tom v čo veril.“

Queegova tvár zostala prázdna. „Nerozumiem.“

„Je mŕtvy,“ odsekla Jesse. Pozrela na Johna s rozhorčeným výrazom. „Táto vec je kovák, správne? Buď to, lebo naozaj hlúpy človek.“

„Je stroj, áno,“ súhlasil John. „A počul som, o tvojom vodičovi ponorky.“

„Dobre, čo môžeš povedať?“ spýtala sa pokrčením ramien Jesse. „Bol dobrý kamarát, ale žil dlhý život. Bolo prekvapenie, že vydržal tak dlho, so srdcom ako bolo jeho.“

„To je vlastne dôvod, prečo je tento chlapík tu,“ uviedol John, ukazujúc na Queega. „Je tvoj nový kapitán.“

Jesse sa pozrela na Queega a odhadovala ho. „Vymazaná T-888čka?“

„Jeho meno je Queeg,“ odpovedal John.

„Dobre. Veľký chlap, nie?“

„Máš ďalšiu ponorku, správne?“ spýtal sa John.

„Stále v námornej základni Kitsap,“ odpovedala Jesse. „USS Seawolf. Je v dobrom stave, aj keď sme ju nikdy nepoužili. Mali sme len jedného kapitána ponorky, ktorý prežil súdny deň.“

„Dobre, pošlem ďalšiu T-888čku na Seawolf. S týmto novým Skynetom, neviem čo na nás pošle. Potrebujeme všetku pomoc. A môžeš využiť jeho skúsenosti.“

„Myslíš, môžem použiť počítač v jeho hlave.“

„Dobre, to tiež.“

„To je čo si myslel, správne?“ navrhla Jesse. „Pretože je to stroj, môže robiť veci, ktoré človek nemôže? Môže vypočítavať tisíciny stupňa.“

„To je čo robia,“ súhlasil John. „To je čo robí.“

Queeg natiahol strnulo ruku. „Bude česť slúžiť s vami, veliteľka Flores.“ Jesse na okamih zaváhala, predtým ako potriasla rukou stroja.

„Queeg, huh? Dobre, radšej stretnem Moby Dicka vo vode ako jeden z Krakenov Skynetu.“

Queegova tvár zostala prázdna, skúšajúc rozlúštiť význam a komentárom. „Moby Dick?“

Jesse sa pozrela na Johna. „Pomenoval si ho dobre,“ povedala sarkasticky. Otočila sa k Queegovi. „Tak poď, rybia hlava. Vezmem ťa do ponorky.“

John sledoval ako odchádza, cítiac ako sa mu uľavilo. Aspoň Jesse nereagovala zle na Queega. Ale myšlienka na Jessenu posádku, mu priniesla skľúčenie. Ak Jesse a posádka Cartera bola teraz tu, znamenalo to, že Dietze tiež.

John sa rozhodol, ísť na večeru skôr. Ťažko povedať, aké problémy môže tvrdohlavý námorník rozvíriť....

****************

Sklad č.2
Jedáleň

Dietze vedel, že to príde. Od chvíle, čo John Connor predstavil svoju novú, druhú vo velení odporu, dal jasne najavo, že očakával mať preprogramované stroje na každej základni. Na ochranu, ako povedal.

Dietze to nevzal.

S odhalením, že Connor začal masové preprogramovanie a že Carter teraz bude pod velením jednej z týchto vecí, Dietzeho postoj voči strojom sa zhoršil.

Bol v jedálni keď videl nového kováka, o ktorom všetci hovorili. Infiltrátorská jednotka bola skoro bezchybne ľudská. Prišiel s pilotkou Blair Williams, kráčajúc po jej boku a rozprávajúc sa s ňou akoby bol človek.

Dietze cítil ako sa mu tvár zapĺňa hnevom. Keď sa Blair presunula do radu na jedlo, Solo zostal za ňou. Možno nebol dostatočne pokročilý na jedenie, pomyslel si Dietze. Alebo aspoň nechcel Connor plytvať jedlom na tieto plechovky.

Postavil sa za Blair. „O čom si si ty a kovák rozprávali?“

Blair sa ani len neotočila. „To nie je tvoja vec.“

„A lepšie diskutovať,“ varoval Dietze. „Používať stroje pre rady na taktické tipy alebo výpočty je jedna vec, ale hovoriť s tým, akoby to bola konverzácie je niečo celkom iné.“

Blair sa pohla k svojmu miestu. „Vyjadril si si svoj názor veľa krát, Dietze.“

Jej odmietavé správanie sa k nemu naozaj začínalo dostávať. Zastavil ju, postaviac sa pred ňu, a blokujúc jej cestu. „A teraz skúšam prísť na tvoj. Akceptuješ to? Connor privedie kováka na každú základňu?“

Blairine oči boli pevné. „Verím úsudku Johna Connora.“

Dietze sa pozrel na Sola ktorý čakal pri stole Blair, kam nepochybne mierila. „Takže ako sa volá tento?“

„Solo.“

Dietze sa uškrnul. „Takže to má meno.“

„Nechaj to tak, Dietze,“ povedala s hnevom Blair.

Dietze sa zasmial. „Vedel som to.“

„Vedel čo?“

„Si ako Connor. Milovníčka kovákov.“

„Milovníčka kovákov. S tým si prišiel sám?“

„Si,“ trval na svojom Dietze. „To je všetko, čo tá vec je, vieš to. Je to kovák.“

„Je spojenec, nič viac,“ vysvetlila s hnevlivým povzdychom Blair. „Musím byť zdvorilá, je v mojej jednotke. A nie som milovníčka kovákov.“

„Nie?“ spýtal sa vážne Dietze. „Takže si nikdy nemilovala Marcusa?“

Sledoval s uspokojením, ako Blair okamžite stuhla.

„Pretože vieš, že to bol,“ pokračoval trpko. „Kovák.“

„Drž hubu...“ Blairin hlas bol tichý, varujúci, aby nepovedal nič ďalšie.

Dietze očakával takú reakciu. „Bol stroj.“ Blair zaťala päsť.

„Plechovka.“

Dietze očakával reakciu. Hľadal boj. Čo neočakával, bola Blairina surová sila.

Akonáhle vyriekol slová, niečo v Blair Williams prasklo a jej päsť vystrelila dopredu, zasiahnuc Dietzeho do nosa. Jeho vízia vybuchla do bolesti, hnevu a inštinktívne ustúpil. Chytil ju za ruku, keď sa priblížila k nemu, aby ho znova zasiahla, vytočil ju, a zhodil na podlahu.

Chystal sa pokračovať v útoku, keď pocítil na ramene oceľové zovretie. Skúsil sa otočiť tvárou k novému útočníkov, ale len uvidel Solovu ruku zovrieť sa okolo hrdla a okamžite zastaviť prívod vzduchu.

Tvár stroja bola smrteľne pokojná, aj keď Dietze mohol vidieť náznak simulovaného hnevu v jeho očiach. Jeho pohľad sa začal rozostrovať nedostatkom kyslíku.

„Solo! Pusť ho!“

Slabo rozoznal hlas Johna Connora. Solo zaváhal, ale tlak na Dietzeho krku konečne začal ustupovať a on dopadol na podlahu. Jeho nahnevaný pohľad prechádzal z kováka na Blair, na divoko-vizerajúceho Johna Connora ktorý stál v strede miestnosti.

„Čo sa tu deje?“ spýtal sa.

Každý v miestnosti bol ticho. „Odpovedz mi!“ vykríkol Connor.

„Povedz ty,“ začal Dietze, s hlasom stále chrapľavým. „Toto je zlý nápad, Connor.“ Zamračil sa na Sola. „Nemôžu byť kontrolovaný.“

Connor sotva veril Dietzemu.

„Urazil Marcusa,“ povedala ticho Blair.

Connor prikývol, zdalo sa že pochopil. Ale jeho oči sa zamerali na Sola. „A ty....čo si robil?“

Dietze sledoval, ako sa výraz Solovej tváre zmenil na vydesený. „Skúšal som brániť Blair pred útočníkom. Nie je správne pre muža, udrieť ženu.“

Dietze sa vyskočil na nohy. „A čo ohľadom mlátenia kováka?“

„Dietze. Dosť,“ rozkázal Connor.

Dietze pozeral na Sola niekoľko sekúnd predtým ako sa otočil späť k vodcovi odporu. „Čo ohľadom teba, Connor? Kde je tvoj malý kyborg? Normálne ťa nasleduje všade.“

Connor sa poobzeral naokolo, samozrejme ju nikde nevidel. Náznak strachu prebleskol cez jeho tvár, ale len jednoducho povedal, „Je preč.“

Dietze sa pousmial. „Necháš ju len tak túlať sa po základni? Ako jednu z nás? Nie sú jedni z nás, to vieš.“

Blair prehovorila ticha, aj keď Dietze mohol stále počuť jej tichý hlas cez dav. „Niekedy sú lepší.“

Jeho tvár očervenela hnevom, ale zadržal jazyk za zubami, zistil ,že teraz bolo márne argumentovať. Títo ľudia si stále myslia, že Connor mal pravdu, keď súhlasili s jeho voľbou.

Bez pochýb, Dietze vedel, že odpor potreboval Connor. Bol ich vodca, jediný, kto vždy vedel, čo spraviť. Ale to neznamenalo, že súhlasí vždy s Connorom.

Práve teraz sa zdalo, akoby bol jediný, kto otvorene vyjadril nesúhlas s procesom preprogramovania. Connor bol ním zaslepený a ostatný boli zaslepený Connorom.

Ale nie ja, pomyslel si odhodlane Dietze. Stroje to umožnili z nejakého dôvodu. Niečo sa stane. Možno čakajú na útok.

Jediná otázka bola, kedy sa to stane.

************

John vedel, že Dietze bude tým, kto spôsobí rozruch. Očakával to. Od chvíle, čo predstavil Cameron, Dietze začal ešte viac nenávidieť stroje. Všetky stroje.

Derek ho varoval ohľadom tohto – Derek, ktorého poznal v minulosti. Varoval Johna že nie každý ho miloval, nie každý súhlasil so všetkým čo spravil. Ale my nemôžeme spraviť to čo ty. Nemôžeme viesť.

Zbadal Cameron mieriacu k nemu, prichádzajúcu z východných tunelov. „Hej, kde si bola?“

„So Sethom Kohlom,“ odpovedala pokojne.

„Seth?“ zopakoval John, rozoznávajúc meno jedného zo svojich vojakov. „Prečo?“

„Pomáha mi s niečím.“

„Niečím,“ zopakoval John.“

Cameron sa na neho pozrela. „Nemôžem ti povedať. Je to prekvapenie. Pre teba.“

Nadvihol obočie. „Pre mňa? Čo je to?“

„Ak ti to poviem, nebude to prekvapenie, nie?“

John sa zasmial. „Um...nie, myslím že nie.“

„Connor!“

John sa otočil a uvidel prichádzať Perryho, s ustarostenou tvárou. „Máme problém.“

*************

Sklad č.2
Komunikačná miestnosť

„Čo sa deje?“ spýtal sa John. Vstúpil s Cameron a Perrym do komunikačnej miestnosti, kde sa Yelkov pokúšal kontaktovať bunker.

„Zey neodpovedá, generál,“ vysvetlil. „Je to akoby nikto nebol vo vnútri.“

„Čo myslíš tým, nikto nebol vo vnútri?“ spýtal sa John. „Je tam celý bunker. Možno sú len zaneprázdnený a nemôžu práve teraz odpovedať.“

„Skúšal to pred niekoľkými hodinami,“ odpovedal mŕtvolne Perry.

John sa odmlčal, rozmýšľajúc, čo to znamená. „Ruší Skynet signál?“

„Nie,“ odpovedal Yelkov. „Máme spojenie. Ale nikto neodpovedá.“

John si položil ruku na čelo, otočiac sa k Cameron. „Myslíš si, čo si myslím ja?“

„Neviem,“ odpovedala Cameron. „Pýtaš sa, čo si myslím alebo či si myslím rovnakú vec ako ty?“

John zmätene otvoril ústa, zavrel ich a skúsil to znova. „Myslím, že sa pýtam, čo si myslíš ty.“

„Môžem poslať malú jednotku, skontrolovať to,“ povedal rýchlo Perry.

John prikývol. „Povedzte im, aby boli opatrný. Nevieme čo zabilo týchto ľudí. Ale nech je to čokoľvek, môže to byť stále tam, čakajúce.“

*************

Firebase

Derek kráčal ticho cez bunker. Požiare vo vnútri už nehoreli, samozrejme všetci boli preč. Jeho oči prebehli po miestnosti, hľadajúc niečo, čo by mu poskytlo malú nádej, že možno sa obyvatelia evakuovali pred útokom.

Namiesto toho uvidel niečo, čo potvrdilo opak. Malý medvedík ležal v strede miestnosti a krv stále kvapkala zo stien....

„Plazmové výbuchy,“ ozval sa Wisher. „Sekundárne explózie. Bol tu Skynet.“

Derek uvidel maľbu Allison Young na stene, očernetú od explózie, presne v strede. Ale Derek cítil ako sa mu zrýchlil tep. Bol blízko Kyleovej skrinky.

„Možno Connor a ostatný sa stiahli hlbšie do tunela,“ navrhol Sayles tónom, ktorý znel viac nádejne ako čokoľvek iné.

Connor tu nebol, pomyslel si Derek. V skutočnosti možno nebol nažive. Možno T0K bola práve v sklade č.2 a zabila ho. Možno vojna skončila a to bol dôvod, prečo nepočuli žiaden boj na ceste. Možno Skynet vyhral.

Derek si kľakol vedľa Kyleovho boxu, odhrnul kúsky stropu, ktoré opadli a otvoril ho. Jediná vec, ktorá bola vo vnútri bola fotka Sarah Connor.

Bola spálená a očernetá bez rohov, ale Derek mohol stále povedať, že to bola ona. Mohol cítiť slzy ktoré sa mu tlačili do očí, keď siahol na fotografiu, avšak potom si to rozmyslel a zabuchol veko, aby sa na ňu nemohol pozerať.

Kyle by nikdy nenechal túto vec dobrovoľne.

Vydýchol, predtým ako sa pozrel na strop. „Prosím, bože,“ zašepkal. Vložil si tvár do dlaní a odkašľal si v snahe znovu získať pokoj.

Pocítil ukľudňujúcu ruku na svojom ramene a pozrel sa do smutnej tváre Billyho Wishera. Nie...Andyho Gooda. Billy bol vždy Derekov priateľ. Skoro ako brat.

Ale, keď Derek pozrel do Billyho tváre, všetko čo mohol vidieť, bol Andy. Všetko na čo mohol myslieť bola skutočnosť, že Andy spôsobil všetko toto. Ak by Andy nevytvoril Skynet, Kyle by bol teraz v bezpečí.

Všetci by boli v bezpečí.

Niečo sa pohlo na druhej strane tunela a Derek sa rýchlo postavil na nohy, a Andy so Saylesom sa skryli za múrom. Derek sledoval okolie, a jeho pulz sa zrýchlil, keď niekoľko tieňov so svetlami a puškami, prichádzalo jeho smerom.

Derek sa pomaly postavil zo svojho úkrytu, rozoznajúc ich ako bojovníkov odporu. Jednotka sa otočila k tunelu a veliteľ rýchlo sklonil svoju zbraň.

„Zastaviť!“ zavolal. Ozvena rozkazu sa rozľahla po objekte a Derek vyšiel z tieňa. „Reese. Derek Reese.“

„Sumner,“ pozdravil Derek, potrasúc mužovou rukou.

„Mysleli sme, že sme vás stratili na smetisku,“ povedal Sumner, pozerajúc za Dereka na Saylesa, Wishera a Timmsa.

„Stratili,“ priznal Derek. „Čo sa stalo?“

„Skynet to tu našiel pred štyrmi nocami,“ povedal vážne Sumner. „Mali sme hliadku na perimetri, predtým ako T-888čka prešla okolo nás priamo ku vchodu. Väčšinu zabili, niektorých zajali.“

Derek otočil hlavou preč, stisnúc pevne pery. To rozhodne neboli správy, ktoré chcel počuť. Sumner musel uhádnuť jeho obavy.

„Upokoj sa,“ ubezpečil ho. „Connor a tvoj brat tu neboli, keď sa to stalo.“

Derek ucítil ako ho zaplavila úľava. To znamená, že Connor bol stále nažive. To znamená, že T0K neuspela. Alebo sa zatiaľ nepokúsila. To tiež znamená, že Kyle bol stále tu niekde.

„Kde sú?

„Našli nejaký komplex Skynetu v kaňone Topanga a rozhodli sa použiť všetku palebnú silu, ktorú máme.“ Sumnerov hlas bol mŕtvolne tichý. „Stratili sme veľa mužov.“

Derek prižmúril obočie. „Čo to bolo?“

„Neviem,“ priznal Sumner. „Nejaký druh výskumného zariadenia, továreň, niečo. Nikto nám nepovedal. Connor vzal malú skupinu vrátane tvojho brata dovnútra, nechajúc zvyšok z nás vonku ako stráž. O niekoľko dní neskôr, vyšiel von a rozkázal nám spáliť to miesto.“

„A čo s Kyleom?“

Sumner niekoľkokrát zažmurkal a ťažko prehltol. Derekovou mysľou začínala zmietať nekontrolovateľná panika.

„Čo sa stalo môjmu bratovi?“ zopakoval zúfalo.

„Nikto viac tvojho brata nevidel.“ odpovedal Sumner.

Derek sa nadýchol, zaťal čeľusť keď pozrel preč, skúšajúc udržať svoje emócie, derúce sa von. Len pretože Sumner viac nevidel Kylea, to neznamenalo, že bol mŕtvy. Bola tu šanca...mal musela byť šanca!

Kyle nemohol byť mŕtvy. Mal som ho chrániť!

Derek sa pomaly otočil k Sumnerovi. „Vezmi ma hneď za Connorom.“

****************

Sklad č.2
Komunikačná miestnosť

„Nejaké novinky?“ spýtal sa John, vstúpiac do komunikačnej miestnosti kde sa Cameron a mladý technik skúšali spojiť so strateným bunkrom.

Yelkov sa uškrnul. „Len zlé správy, generál. Stratili sme kontakt so záchrannou jednotkou.“

„Čože?“ Johnova tvár opadla.

„Čokoľvek bolo v tom bunkri, zabilo to jednotku,“ hlásil Yelkov. „A,“ zaváhal. „Je tu viac zlých správ.“

John pozrel na Cameron s divným pocitom v žalúdku. „Čo?“

„Stratili sme ďalší bunker.“

Pocit strachu sa nad ním rozprestrel a sadol si do kresla, pozerajúc bezmocne na Cameron.

„Čo sa to deje?“ zašepkal. „Ako to robí?“

Cameronin hlas bol tichý. „Skynet skončil s prípravami. Spustil svoj útok. Ďalšia fáza vojny začala.“

Čokoľvek táto nová zbraň bola, Skynet ju použije na vyhladenie celého odporu, pomaly ale isto, bunker za bunkrom.

A John Connor nemal tušenie, čo s tým spraviť.

Naposledy upravil: merlin131 (25.4.2010 12:57:11)

United we stand, divided we fall